Záporné emócie ako priateľské varovanie.
Pozrime sa pravde do očí. Keby sme nemali vôbec žiadne záporné pocity, náš život by nestál za veľa. Znamenalo by to, že sme nikdy nezažili sklamanie. A teda ani cestu za nedosiahnuteľným ideálom. Znamenalo by to, že v živote sa dá dopredu všetko vypočítať. Že nepotrebujeme pomocníkov, ktorí na nás z času na čas zakričia: “Pozor, tadiaľto nie, to bolí, smrdí, to nie je pre teba!”

Čo nám prezrádzajú nálady? Zjednodušený model.
Niekde v našom najvnútornejšom vnútri ležia naše hodnoty. Predstavme si ich na chvíľku ako kontrolné svetielka na pulte alebo ako maličkých škriatkov. Kráčame po ulici a našli sme sto korún. Hodnoty sebestačnosť, pohodlnosť, poprípade sporivosť zapnú zelené svetielka. Cítime sa dobre. Tieto hodnoty boli práve uspokojené. Kráčame po ulici a niekto do nás vrazí. Škriatok Ľudská dôstojnosť začne poskakovať od zlosti a škriatok Bezpečnosť výstražne dvihne obrvy. Cítime sa na chvíľu zle.

Niekedy sú veci zložitejšie. Kráčame po ulici, máme dobrú náladu a zrazu bum! Pozorujeme, ako sa nám nálada kazí. Nič sa pritom nestalo. Nevieme prísť na to, čo by nám mohlo vadiť.

Pátrajme po ohrozenej hodnote. Čo sa udialo? Čo sme práve videli, počuli, zažili? O čom sme práve rozmýšľali, na čo sme si spomenuli? Akej hodnote to prekáža? Žeby to bol ten výklad v kníhkupectve? Tá veľká farebná kuchárska kniha s tortou? Čo to o nás včera táral kolega? “No hej, u šéfovej sekretárky je pečený varený!” Keď už vieme, prečo sa cítime zle, môžeme sa sústrediť na riešenie problému.

Hodnoty je možné ovplyvňovať a cizelovať.
Každá z hodnôt v našom vnútri funguje tak trochu ako automat na kávu, na nápoje. Ak sa stanú určité veci, vydá nám chutný, osviežujúci nápoj – dobrý pocit. V opačnom prípade nám nevydá nič. Alebo to, čo nechceme.

Prvá vec, ktorú by sme si mali overiť, je, či automat predáva za spravodlivé ceny. Pokiaľ náš škriatok Zdravie úzkostlivo dbá o to, aby sme nikdy, ale nikdy nemali vlhké nohy, nikdy sa nedostali do prievanu, cvičili štyri hodiny denne a do bodky dodržiavali Diétu doktora Drastického, zloženú z horského medu a sušených rias, platíme za nápoj príliš veľa. My samozrejme chceme, aby sme boli zdraví. Ale s rozumnými nákladmi! Prečo by sme práve do tohto automatu mali hádzať desaťkrát viac ako bežný konzument? Celú vec potrebujeme vo svojom vnútri prehodnotiť.

Keď automat mince nevydáva. Kritériá.
Povedzme, že cena v našom automate je už rozumne nastavená. Čaj stojí päť korún. Ale automat akceptuje iba päťkorunáčky. My by sme radi platili aj kombináciou iných mincí, poprípade by sme chceli vydať z desaťkoruny. Konkrétne to môže vyzerať takto: hodnota uznanie nám vydá dobrý pocit iba vtedy, keď nás niekto pochváli. Pochváli slovne. Mali by sme ju čo najskôr naučiť reagovať aj na iné spôsoby uznania: keď sa ľudia na nás vďačne usmejú, keď dostaneme ďakovný písomný odkaz, keď sa niekto uchádza o naše služby, o našu prítomnosť. Obohatíme tým repertoár kritérií, pomocou ktorých rozoznávame, či bola naša hodnota realizovaná. Šancu cítiť sa lepšie budeme mať odteraz oveľa častejšie.

Tu je príklad slabo nastavených automatov: byť úspešný = byť vždy prvý, byť šťastný = nemať nikdy žiadne problémy, byť milovaný = urobia pre mňa všetko a sú mi k dispozícii vždy. Veľmi sa mi páči definícia šťastia pochádzajúca od jedného anonymného otca rodiny: “Šťastie, to je keď spotrebiče fungujú a deti spia.”

Presvedčenia.
Niekedy sa stane, že automat neprijme platnú mincu. Ak pravidelne vracia napríklad staršie, ošúchané jednokorunáčky, má do seba vmontované škodlivé presvedčenie. Presvedčenie, že takto predsa jednokorunáčky vyzerať nemôžu.

Brzdiace presvedčenia môžu parazitovať aj na tých najušľachtilejších hodnotách. Zoberme si napríklad ideál neustáleho rozvoja a zušľachťovania ľudského rodu. Čo keď je s ním spojené presvedčenie, že takéhoto rozvoja sú schopní len ľudia určitej rasy, takže ostatných možno pokojne poslať do plynu?

Odhaľme naše brzdiace presvedčenia! Najmä tie, ktoré sú spojené so šťastím, pocitom vlastnej dôstojnosti, pocitom sebadôvery. Vari nie je každý, kto sa dokáže o seba postarať a neparazituje na iných, oprávnený pociťovať silnú sebaúctu? A nezaslúži si invalid, ktorý kríva vpred, väčší potlesk ako zdravý chlap, posedávajúci na mieste?

Priority.
Automat nám môže naliať do pohára iba jeden druh nápoja. Keď máme naraz chuť na kávu aj na čaj, musíme si vybrať, čo nám momentálne viacej stojí za to. Veľa zbytočných trápení v živote spočíva v tom, že nevieme, za čo vlastne našu päťkorunu vymeniť. Keď sa rozhodujeme medzi dvoma konkrétnymi vecami, činnosťami, uvedomme si, s akými hodnotami sú spojené. Ktorá hodnota je pre nás momentálne dôležitejšia? A ktorá je dôležitejšia z dlhodobého hľadiska? Pre čo sa rozhodneme, v tom budeme žiť. Alebo, ako menej vznešene varuje aforizmus: Ak hľadáš lajno, už si v ňom.

Vedomá zmena stavu. Vyskúšajte si nasledujúce dve procedúry. Porovnajte stavy, do ktorých vás privedú.

1. Postavte sa, mierne pokrčte kolená. Nechajte svaly na rukách a nohách ochabnúť. Nahrbte chrbát, skloňte hlavu. Dýchajte plytko, povrchne. Dívajte sa pred seba tak, aby ste väčšinu zorného poľa vnímali neostro, zahmlene. Povedzte si teraz vo svojom vnútri slabým, nevýrazným hlasom: „Pustím sa do toho. Pustím sa do toho.“

Sledujte svoje pocity, stav, v ktorom sa nachádzate.

2. Postavte sa, napnite mierne svaly na rukách a nohách. Stojte rovno, bez pokrčenia kolien. Narovnajte chrbát. Dýchajte trocha hlbšie ako zvyčajne. Dívajte sa rovno pred seba, alebo o niečo vyššie. Dívajte sa tak, aby bolo vaše zorné pole široké, aby ste veci videli ostro. Povedzte si vo svojom vnútri rázne a nahlas: „Pustím sa do toho. Pustím sa do toho.“

Ako sa cítite teraz?
Experimentujte s postojom tela, dýchaním, vnútorným hlasom a ďalšími parametrami aj v reálnom živote.