Milión dolárov
alebo špendlíkom do zadku?
(Sebadôvera pre samoukov
(6.))
Ivan Kupka
Tvrdil to už Budha. Človek je bytosť, ktorá túži po príjemnom a vyhýba sa nepríjemnému. To ovplyvňuje jeho pohyb. Z latinského slova movere, ktoré znamená "hýbať", je odvodené aj slovo motivácia. O tej bude dnes reč.
Namiesto dlhého moralizovania krátke varovanie
Motivácia je ako kuchynský nôž. Môže nám odkrojiť kus voňavého chleba a natrieť naň chutnú nátierku. Ak sa ale zmotivujeme pre blbosť, naše prsty sú v ohrození.
Vizualizácia
Mozog je pomerne nedokonalé zariadenie. Nerozoznáva poriadne mezi realitou a predstavami. Preto nás silné, veľmi živé predstavy motivujú viac ako povrchne vnímaná realita. Prečo by sme túto skutočnosť nevyužili v náš prospech?
Čo vie dobrý tréner boxu
Dobrý tréner, dobrý učiteľ, dobrý vedúci - tí všetci vedia, aké je dôležité, aby ich zverenci zažili pocity úspechu. Aby proces učenia sa vnímali ako napredovanie. Dobrý tréner boxu starostlivo vyberá súperov svojho zverenca. Vyberá ich tak, aby mladý športovec zažil víťazstvá, poprípade ťažké boje - ale nie sériu zdrvujúcich porážok. Dobrý učiteľ kladie na žiaka postupne vyššie a vyššie nároky. Ale tak, aby ich žiak zvládol. Aby mal z napredovania radosť. U zverencov vzniká subjektívny pocit, že sú v danej oblasti úspešní. Že sa im darí.
Pestujme si vedomie úspechu
Staňme sa svojimi vlastnými trénermi. Vyberme si oblasť, v ktorej chceme pokročiť. Klaďme si v nej primerane ťažké úlohy. Nevzpierajme slamku, ale zase ani slona. Dodajme mozgu obrazy, zvuky, pocity, ktoré ho ubezpečujú o našej schopnosti dosiahnuť úspech. Akonáhle tomu uverí, začne motivovať on nás.
Odstrašujúce príklady, duchovné špendlíky
Využime na motiváciu aj obrátenú stranu mince. Ak sme sa pevne rozhodli naučiť sa plynule po anglicky, pridajme ku všetkým príťažlivým predstavám - návšteva Londýna, Tony Blaire nám podáva ruku, surfujeme pri austrálskom koralovom rífe - aj nejaký ten duchovný špendlík. Napríklad nad hlavou nám letí lietadlo do New Yorku. Z neho kýva vreckovkou ten protivný kolega zo susedného oddelenia. Aj so svojou novou sekretárkou! Nás ráno čerstvo deložovali z bytu a práve sa snažíme nájsť niečo na desiatu v kontajneri.
Vnútorní fanúšikovia
Občas potrebujeme malé povzbudenie. Napríklad na to, aby sa nám ľahšie vstalo z postele. Alebo aby sme otvorili ústa a niekoho o niečo požiadali. Ak sme sluchovo zameraní, môžu nás povzbudiť výkriky. Predstavme si, že stojíme v strede štadióna. Obklopujú nás tribúny plné verných a nadšených fanúšikov. Tlieskajú, povzbudzujú nás, volajú: ,,Do toho! Áno, to je ono! Dokážeš to!" Je možné predstavovať si fanúšikov ako príbuzných, učiteľov, známych, poprípade neznámych ľudí. Ak však pracujeme na tom, aby sme boli nezávislí od chvály vonkajšieho sveta, lepšie je predstaviť si ako fanúšikov samých seba. Seba ako bábätko, seba vo veku päť rokov, seba, keď budeme mať deväťdesiat. Rady fanúšikov doplníme ešte o pár priateľov. O ľudí, o ktorých vieme, že sa pred nimi nemusíme predvádzať. Nemusíme im dokazovať svoju hodnotu tým, že tancujeme podľa ich kritérií.
Formulujme ciele ako rozhodnutia. Oznámme ich svetu
Často posledný krok, ktorý nás k činu dotlačí, je, že oznámime:,,Rozhodol som sa, že urobím to a to. Vtedy a vtedy. " Napríklad:,,Rozhodol som sa, že už nebudem strachopud a poviem šéfovi o tej nepríjemnosti. Hneď teraz. Idem mu zavolať do kancelárie." Alebo: ,,Rozhodol som sa, že začnem znova cvičiť. Dnes večer budem cvičiť v obývačke aspoň pol hodiny. A do mesiaca si nájdem nejaký šport, ktorý budem robiť v telocvični alebo vonku. Uvidíš, v júni už bude zo mňa bežec, alebo volejbalista."
Týždenný plán pokroku
Pokiaľ túto metódu prispôsobíme svojim potrebám, je veľmi účiná. Rozhodne sa oplatí vyskúšať si ju. Metóda je založená na princípe odmien a pokút . Čo by človek nevykonal, keby za to dostal milión dolárov, alebo keby sa tým vyhol poriadne bolestivému pichnutiu do zadku!
.Stanovte si na nasledujúci týždeň dve-tri veci, ktoré sú pre vás najdôležitejšie a pre ktoré vám chýba motivácia. Stanovte si priority. Môže to byť napríklad zdravie, vzdelanie, zlepšenie vzťahov alebo úprava bytu. Napíšte si plán činností. Formulujte ich ako rozhodnutie. To, že rozhodnutie je zaznačené písomne, je veľmi dôležité. Určite si odmeny za splnenie jednotlivých bodov, tresty za ich nesplnenie. Tu je príklad:
Ja, Peter, sľubujem, že v týždni od 5. 6. 2000 do 11. 6. 2000 vykonám:
Za každý splnený bod si dožičím jednu partičku šachu s počítačom. Ak nesplním čo len jeden bod, žiaden šach! Zároveň si za každý nesplnený bod strhnem z vreckového 20 Sk . Peniaze hodím do schránky tomu grobianovi zo šiesteho poschodia, určite ich zase minie v herni!
Dňa 3. 6. 2000 Peter Novotný podpis
Veľmi pekne a detailne je variant tejto metódy opísaný v knihe Jonathana Robinsona Sám sebe zrkadlom (Slovenský spisovateľ, 1998). Robinson tvrdí, že najmotivujúcejšou pokutou je, ak sa rozhodneme roztrhať peniaze. To totiž veľmi bolí. Metódu trhania dvadsaťkorunáčok by som vrelo odporučil, ibaže neviem, či u nás zákon takéto praktiky povoľuje.
Cvičenia pre horlivých
Vnútorný hlas a sebaistota. Je rozdiel, či sa sami so sebou rozprávame tichým, pomalým, unaveným hlasom, alebo svoj vnútorný monológ zrýchlime, pridáme na hlasitosti, ráznosti, energii. Vyskúšajte si to!
Podobne je rozdiel, akým spôsobom sa nám prihovára náš vnútorný kritik. Pod vnútorným kritikom si predstavme tú časť našej osobnosti, ktorá nás upozorňuje na chyby. Komentuje naše nevhodné správanie. Dopredu nás varuje pred prehmatmi a neprístojnosťami. Niekedy sú nám jeho komentáre nepríjemné, ale vnútorný kritik koná pre naše dobro. Chce nás uchrániť pred trapasmi. Napriek tomu nám pri nevhodnom spôsobe kritiky môže podkopať sebadôveru.
Rozhovor s vnútorným kritikom. Spomeňme si, akým hlasom sa nám vnútorný kritik prihovára. Je nám tón jeho hlasu príjemný? Nekričí príliš? Nie je v jeho hlase cítiť nepriateľské syčanie alebo plačlivý, sklamaný, či znevažujúci odtieň? Ako jeho hlas pôsobí na našu sebadôveru? Povzbudivo? Deštruktívne?
Uvedomme si, akými menami nás kritik oslovuje. Je rozdiel, či tisíckrát za rok počujeme rozčúlené ,,Idiot! Čo si to zase urobil?" , alebo prateľské ,,Počuj, Jozef, takto by to asi nešlo. Skús niečo iné. "
Po vyššie opísanej analýze sa v duchu obráťme na vnútorného kritika. Poďakujme mu za prácu, ktorú pre nás robí. Veď nás na chyby upozorňuje preto, aby sme rástli. Aby sme sa mali a cítili lepšie. Ak niečo v tóne jeho hlasu alebo v oslovení znižuje našu sebadôveru, povedzme mu to. Spýtajme sa ho, či by bol ochotný prihovárať sa nám priateľskejším tónom. Uistime ho, že jeho kritiky budemem tým skôr brať vážne a rešpektovať ich.
Ak kritik súhlasí (alebo nemá námietky), nacvičme si náš budúci dialóg. Aké oslovenie bude používať? Aký tón hlasu? Hľadajme, skúšajme. Potom si predstavme pár budúcich situácií. Napríklad v predstave rozbime nechtiac tanier. Sledujme kritikovu novú reakciu. Ako je to s našim sebaobrazom, pocitom sebaistoty teraz?