Sebaobraz a čo s ním
(Zdravá sebadôvera pre samoukov (2.))

Ivan Kupka

Americký manažér Michael Korda vo svojej knihe Moc píše: "Nezáleží až tak na tom, čo konkrétny človek hovorí. Záleží veľmi na tom, z akej pozície to hovorí."

Skôr, ako začneme komunikovať s inými ľuďmi, je dobré mať pevnú pozíciu vo vlastných očiach. Mať priaznivý sebaobraz. Inak nám aj tie najmúdrejšie slová z našich úst budú znieť fádne a banálne.

Sebadôvera a sebaobraz

Je to svojím spôsobom zvláštne. Sebadôveru nečerpáme z toho, akí sme. Čerpáme ju z našich predstáv o tom, akí sme. Náš pocit sebadôvery veľmi závisí od toho, akým spôsobom sami seba vidíme. Akým tónom si niečo hovoríme. Ako preciťujeme svoju prítomnosť a existenciu.

Našťastie práve zmenu nášho vnútorného pohľadu máme vo vlastných rukách. Každý človek má právo budovať si k sebe pekný vzťah. Nasledujúce riadky hovoria o tom, ako možno pracovať so sebaobrazom.

Výsledok záleží od pozorovateľa

Predstavme si nasledujúcu scénu. Je ráno. Eva sa pozerá do zrkadla. Porovnáva svoj obraz s portrétom modelky, ktorý je na titulnej strane jej časopisu. Začína situáciu hodnotiť. Pozrime sa na rôzne scenáre, podľa ktorých sa môže situácia vyvíjať.

1. Eva usúdi, že modelkine oči sú žiarivejšie ako jej oči. Navyše modelkine vlasy sú hustejšie a krajšie ako jej vlasy. A jej lícne kosti sa modelkiným lícnym kostiam zďaleka nevyrovnajú. Eva roztrhá časopis, potom ešte perinu a dva vankúše. Cíti sa mizerne.
2. Eva si spomenie na svojho chlapca, ktorý jej povedal, že sa mu páči taká, aká je. Alebo si povie, že pred tvárou Pána sme všetci rovnako pekní či škaredí. Ak sa práve vrátila z Indie, možno usúdi, že mať peknú tvár je jednoducho modelkina karma. Dostala ju do vienka preto, aby sa v tomto živote niečo dôležité naučila.
3. Eva sa najprv cíti mizerne, podobne ako v prvom prípade. Potom začína pracovať jej obrazotvornosť. Predstaví si všetky fotografie, ktoré boli urobené počas posledných sto rokov. Musia ich byť miliardy, veď na svete je šesť miliárd ľudských duší! Prečo sa porovnáva práve s týmto záberom? Spomedzi koľkých žien si fotograf modelku vybral? Koľko desiatok snímok vytriedil? Ako dlho musela modelka pózovať, aby z toho vznikla táto krásna fotka? Nebola fotografia retušovaná?
4. Je naozaj pravda to, čo podľa snímky pred chvíľou usúdila? Totiž to, že deväťdesiatdeväť percent žien na zemeguli je škaredých? Eva sa rozhodne, že nabudúce sa bude radšej porovnávať s podobizňami pani Clintonovej alebo pani Šusterovej.
5. Eva si povie: Hmmm... a čo keď má tá modelka odporne škrekľavý hlas?

Na návšteve v súkromnej galérii

Keď si chceme užiť návštevu galérie, najviac času trávime pred obrazmi, ktoré nás niečím oslovujú, ktoré sa nám páčia. Náš sebaobraz je svojím spôsobom galériou. Je to mozaika zložená z mnohých snímok, vnútorných fotografií, scén, krátkych filmov. Náš mozog si zvykol pristavovať sa najmä pri niektorých. Automaticky nám predvádza tento obmedzený repertoár. Pokiaľ neprotestujeme, považuje to za náš súhlas s premietaným programom. Mozog je našťastie veľmi učenlivý. Preto ho môžeme natrénovať na výhodnejší spôsob premietania. Skúsme niekedy postupovať podľa nižšie uvedeného príkladu.

Cvičenie. Vychovávanie mozgu

Peter, tréner vlastného mozgu, pán vlastného myslenia, si všimne, že sa mu zhoršila nálada. Pred chvíľkou narazil palcom do steny a znova si všimol zapálenú ranku pod nechtom. Má ju tam už týždeň! Jeho mozog mu pohotovo premieta detailné zábery:

• obraz krásne červenej, neustále sa rozširujúcej rany pod nechtom,
• obraz drastickej scény, pri ktorej mu strhávajú necht. Mozog sa snaží namodelovať aj to, ako by to asi bolelo,
• obraz amputovaného horného článku, poprípade celého palca.

Peter si najprv uvedomí, že vo svojom vnútornom zraku tieto obrazy má. Potom koná.

• Zarámuje každý z obrazov, zmenší ho a poskladá z nich maličký album. Asi tak veľkosti obilného zrnka.
• Poďakuje mozgu, že ho na ranu znova upozornil. Zároveň mu album vráti a pokarhá ho v duchu prstom: "Takéto obrazy si strč za klobúk!"
• Vytvorí nové obrazy. Obraz seba v lekárni, ako si od zvodnej mladej magistry pýta dezinfekčný roztok. Obraz seba v obývačke. Sedí pohodlne usadený vo foteli, z reproduktorov sa rinie rytmická hudba. On si do rytmu kvapká liečivý nektár na palec. Skončí obrazom vyliečenej ruky, ktorá zviera tenisovú raketu po vyhranom zápase.

Mozog je dnes ale vo vrcholne pesimistickom rozpoložení. Odpovedá obrazmi mokvajúceho palca. Mokvajúcej ruky. Nemocničnej postele, na ktorej leží utrápený Peter. Obrazmi chirurgov, zvierajúcich v rukách nožničky, skalpely, kliešte.

"O. K., ako chceš," odvrkne jeho pán. A v konverzácii pokračuje sériou obrazov:

• Amputovaný palec. Dlaň. Celá ruka až od ramena. Rakva. Náhrobný kameň. Pod kameňom leží Petrova duša a usmieva sa. Nad náhrobkom sa vznášajú tie najkrajšie obrazy z Petrovho života. Milovaní ľudia, obľúbené jedlá, zážitky z dovoleniek, scény s odovzdávaním diplomov, milostné scény . Jedna z nich s mladou, švárnou lekárničkou. Vo vzduchu znie anjelská hudba. Na náhrobku sa skvie zlatý nápis: "Stálo za to žiť!"

"Aaaaha!" povie si Petrov mozog. "Už som pochopil."

Album radostnej sebadôvery

V albume radostnej sebadôvery nájdeme obrazy, poprípade predmety, na ktoré sa dívame radi. Také, ktoré nám pripomínajú významné chvíle nášho života. Môžu v ňom byť fotografie obľúbených miest a milovaných ľudí, naša prvá báseň. Účet z pizzerie v Ríme, ďakovný list od Zväzu požiarnikov. Fotokópia diplomu či medaily, trieska z našej prvej gitary, vylisovaný špak z našej poslednej cigarety.

Album je určený pre tú časť mozgu, ktorá je zodpovedná za pocity. Čím sa jej zavďačíme? Má rada farby. Uprednostňuje obrazy konkrétnych ľudí a vecí pred abstraktnými symbolmi. Na príjemné spomienky reaguje okamžite. Album radostnej sebadôvery dáva nášmu mozgu najavo, na aké obrazy sa najradšej dívame, aké zážitky a spomienky uprednostňujeme.

Kto nám takýto album vyhotoví? Nuž my - ak stojíme o to, aby sme ho mali.

Pre tých, ktorým čítanie nestačí. Pár cvičení na záver

• Náš dojem z okolitého sveta a z nás samotných závisí od spôsobu, akým sa na veci pozeráme. Precvičujte si nové, málo používané pohľady na svet. Pozerajte sa päť minút na dianie okolo vás z hľadiska človeka, ktorý práve vyhral desať miliónov. Alebo nasledujúcu polhodinu trieďte ľudí do dvoch kategórií: Tých "správnych", tentoraz to budú tí, ktorí majú pravé plece vystrčené vyššie ako ľavé, a ostatných - "bezcenný zvyšok populácie".

• Vyberte si sedem najkrajších obrazov-scén, ktoré ste zažili vo svojom živote, poprípade počas posledného roka či posledného týždňa. Poznačte si ich na papier. Každú scénu prehrajte vášmu mozgu aspoň trikrát. V duchu obrazy komentujte nadšeným tónom: "Vidíš, to je ono! Toto sa mi páči." "Skvelé!" "Sila, čo?"

• Vytvorte si vlastnú obdobu albumu sebadôvery. Alebo upravte okolie tak, aby podporovalo vašu sebadôveru. Nalepte pod zrkadlo nápis "Tvoj najlepší priateľ". Umiestnite na svojom pracovnom stole ceduľku: "Pamätné miesto. Tu pracuje môj živiteľ." Vymýšľajte, tvorte, zabávajte sa!

diel 1

diel 3

hlavná stránka