Hor' sa za
sebadôverou
(Zdravá sebadôvera pre
samoukov (1.))
Ivan Kupka
Slušnosť a skromnosť vraj idú ruka v ruke. Normálnemu človeku sa protiví nadúvať hruď, rozkrikovať sa, zadupávať iných. Ako však ostať slušným, a nestať sa fádnou sivou handrou, do ktorej si život utiera topánky? Ako získať zdravú sebadôveru?
Skúste si živo predstaviť, že by od zajtra značne vzrástli tieto vaše schopnosti:
- Vedieť si ľahšie zabezpečiť dôležité potreby. Získať prístup k novým, netradičným zdrojom.
Čo by sa v takomto prípade stalo s vašou sebadôverou? Tipujem, že aj ľuďom s priemerným objemom hrudníka by sa sebadôvera značne zvýšila.
Sebadôveru možno chápať ako presvedčenie. Presvedčenie, že si dokážeme zabezpečiť hlavné potreby. Presvedčenie, že sme schopní vyrovnať sa s problémami. Sebadôvera bude odôvodnená, keď si budeme veriť odôvodnene. A bude zdravá, ak budú zdravé naše spôsoby riešenia problémov, dosahovania cieľov.
Optimistická korytnačka
Za jeden deň sa v dosahovaní cieľov a komunikácii radikálne nezlepšíme. Ale kde by sme boli dnes, keby sme si postupný program zlepšovania boli vytýčili pred piatimi či desiatimi rokmi? Kedy sa konečne rozhodneme pre rozvážny pohyb smerom vpred? Jeden krôčik môžeme urobiť hneď teraz.
Učme sa od najlepších
Čo konkrétne robia majstri komunikácie takého, že sa im darí ľahšie vychádzať s ľuďmi, lepšie ich motivovať a presviedčať? Čo im umožňuje dosahovať takým účinným spôsobom ciele, ktoré si vytýčili?
Tieto otázky si položili koncom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia americkí výskumníci. Vzniklo neurolingvistické programovanie. Disciplína, ktorá, populárne povedané, skúma štruktúru úspechu. Pri pozorovaní výnimočne úspešných ľudí sa zistilo, že sa podvedome riadia určitými princípmi. Najdôležitejšie štyri princípy tvoria pevný základ, na ktorom stavajú všetky vyspelejšie komunikačné techniky. Povedzme si o nich viac.
Princíp 1: Mať presne stanovený cieľ
Peter sa práve vrátil z diskotéky. Je akýsi sklamaný. Konštatuje, že "dnes to nebolo ono". Pritom atmosféra, ľudia, hudba - to všetko bolo také isté ako pred týždňom. A vtedy sa výborne bavil. Pred očami sa mu náhle vynorí obraz dievčaťa. Tej čiernovlásky, ktorú si na diskotéke všimol minulý týždeň. To je ono! Teraz si uvedomuje, že tajne dúfal, že sa s ňou v dnešný večer zoznámi. Tajne dúfal, ale nepoložil si to za cieľ. Hral sám pred sebou, že na diskotéku ide kvôli zábave.
Werner je známy v spoločenskej smotánke Nemecka ako charizmatický džentlmen a sympatický zvodca. Rozpráva v televízii o svojich postupoch: "Presne si zistím, čo sa danej žene páči. Niekedy najmem aj súkromného detektíva. Pre Evu som nekupoval len tak nejaké kvety. Bol som si istý, že ju najviac dojmú tmavočervené ruže s rozvinutými lupeňmi."
Možno, že rola zvodcu a rola slušného človeka sa v očiach niektorých čitateľov celkom nezhodujú. Od Wernera sa ale môžeme naučiť dôležitú vec. Formulovať naše ciele konkrétne a presne.
Princíp 2: Rozvíjať svoju vnímavosť
To, aké je netrénované vnímanie povrchné, dokazujú nevydarené fotografie. Možno na nich vidieť mnohé veci, ktoré fotograf nezaregistroval. Rušivé odblesky slnka, prečnievajúce konáre, kúsok fotografovho palca. Na niektorých obrázkoch sú postavy dospelých dokonca bez hlavy, a tak nevedno, prečo sa pri nich stojace deti tak milo usmievajú.
Výnimoční ľudia si robia zo svojich očí, uší, zo všetkých svojich zmyslov najlepších spojencov. Nová majsterka sveta v pokri vysvetľovala novinárom svoje víťazstvo takto: "Ja jediná som si všimla, že sa Paulovi občas chveje chlp na nose. Bolo to vo chvíľach, keď dostával dobré karty."
Snáď najmenej rozvíjaným, najviac zanedbaným zmyslom v našej kultúre je čuch. Mohlo by sa zdať, že ľudia s výnimočne dobrým, výnimočne vytrénovaným čuchom sa môžu v súčasnosti uplatniť iba ako chabá náhrada policajných psov. Omyl! Majú veľmi dobre platené povolanie. Sú z nich parfumári. Na svete je niekoľko stovák parfumárov. Tých skutočne špičkových je zhruba sto. Každý z nich zarába ročne vyše päťstotisíc mariek. Z toľkých peňazí by mohol pokojne zamestnávať stovku slovenských vysokoškolských učiteľov a ešte by mu zvýšilo na slušné živobytie.
Princíp 3: Rozvíjať svoju flexibilitu
Skutočný expert sa neuspokojí s nájdením jediného riešenia. Navrhne ich viacero. Jedno pre prípad, že bude svietiť slnko, to druhé do dažďa. A ďalšie trebárs pre prípad tajfúnu. Aj naši dedovia, keď si hľadali životnú partnerku, túžili po dievčati "do koča i do voza".
Niekedy prehlasujeme problém za neriešiteľný iba preto, že naň nezaberá osvedčený postup. Postup, ktorý sme používali posledných desať rokov. Skúsme urobiť niečo iného! Skúsme čosi zmeniť. Spomeňme si na Edisona a jeho metódu stovák pokusov a omylov. Alebo sa uchýľme k priemyselnej špionáži. Ako konkrétne to robia tí, ktorým sa problém darí riešiť?
Víťazi chápu nečakané okolnosti ako príležitosť niečo sa naučiť. "Toho nič neprekvapí" je poklona, určená pružným, flexibilným ľuďom.
Princíp 4: Rešpektujme model sveta druhých ľudí
Poznáme to všetci. Niektorí ľudia sú k iným hluchí, slepí, poprípade necitliví. Ako by sme len ocenili, keby sa na veci dokázali pozrieť aj z nášho stanoviska! Samozrejme, aj my samotní stúpneme v očiach našich blížnych, ak sa dopracujeme k vyššej vnímavosti.
Miltona Ericksona, legendárneho amerického terapeuta, postavili raz pred ťažký prípad. Mal liečiť pacienta psychiatrie, ktorý si sám pre seba mrmlal nejakou nezrozumiteľnou hatmatilkou. Navyše s nikým nechcel komunikovať. Ericson dal nahrať na pásku pacientove prejavy. Študoval ich a naučil sa rozprávať rovnakým spôsobom. Ba čo viac, naučil sa chodiť a dýchať tak ako pacient. Potom sa danému mužovi prihovoril jeho "rečou". Muž bol prekvapený . Ericsonov prejav mu bol známy. Bol preňho prijateľný. Po nejakej chvíli túto zdvorilosť Ericsonovi vrátil. Oslovil ho korektnou, gramaticky správnou angličtinou. Bol to začiatok jeho uzdravenia.
Doprajme častejšie druhým ľuďom svet, v ktorom žijú. A oni budú ochotnejší vstúpiť do toho nášho. Predstavme si napríklad, že náš nový šéf si prehnane potrpí na rôzne výkazy, grafy a tabuľky. Práve sa chystáme zažiadať o zvýšenie platu. Prečo mu nepodať žiadosť v podobe štatistiky, s úhľadne usporiadanými stĺpcami čísel a údajov?
Pre tých, ktorým teória nestačí. Precvičovanie princípov v praxi
Ciele. Myslite na jeden zo svojich cieľov. Prestavte si konkrétne , čo budete vidieť, počuť, cítiť takého, čo vám umožní zistiť, že cieľ je dosiahnutý. Doslova premeňte vytúžený stav na konkrétne farby a tvary. Na konkrétne chute, vône, slová, tváre, scény, pocity. Príjemné pocity! (Ak sa po dosiahnutí cieľa nebudete cítiť lepšie, načo ho realizovať?) Po tomto cvičení vaša pravá mozgová pologuľa lepšie pochopí, o čo vám ide. A bude vás v dosahovaní cieľa oveľa ochotnejšie podporovať.
Päť minút úprimného záujmu. Cvičte sa v skúmaní vnútorného sveta iných ľudí. Nabudúce, keď s niekým nadviažete rozhovor, položte si za cieľ vypočuť ho. Zaujímajte sa o jeho názory, jeho pocity, jeho problémy, plány a sny. Na päť minút zabudnite na seba. Ak sa aj vaše názory líšia s názormi spolubesedníka, ak ste aj práve prišli na skvelé riešenie jeho problému, nemusíte to hneď roztrubovať. Tým iba míňate čas na oznamovanie niečoho, čo už aj tak viete. Sústreďte svoj záujem na to, čo nepoznáte. Na to, čo sa chcete dozvedieť. Vnímajte človeka pred vami ako neprebádaný, exotický ostrov, pri ktorom ste práve zakotvili. Kľúčom k jeho objavovaniu je váš úprimný záujem. A kľúčom k jeho srdcu tiež.