Čo je to vlastne tréma? Je to jednoduché. Chceme na nejakého človeka - viacerých ľudí - zapôsobiť. Spraviť dojem. A máme strach, či ten dojem bude dostatočne veľký. Cesty, ako sa zbaviť trémy, sú v zásade dve. Jedna je nacvičiť si veci tak, aby sme želaný dojem dosiahli. Druhá je vzdať sa túžby zapôsobiť.

Zladiť sa a viesť

Keď chceme na niekoho urobiť dojem, je dobré zladiť sa s ním vo formálnych veciach. Prispôsobiť svoje oblečenie, reč, správanie sa. Niekedy tréma vyplýva jednoducho z toho, že na slávnostnej hostine sú všetci okolo nás vo fraku a v kravate, my ukazujeme na obdiv svoj červený sveter. Už z diaľky svietime a každý ľahko vidí, že nevieme, ako sa používa tá malá vidlička, ktorá leží vedľa tých dvoch väčších.
Ak sme prišli na hostinu demonštrovať fakt, že nás takéto veci nerozhádžu, všetko je v poriadku. Väčšinou však máme iný cieľ. Napríklad stretnúť istých ľudí. Prerokovať určité záležitosti. V takom prípade nám každé rozptýlenie - oblečenie, pravidlá stolovania, atď.- ukrajujú z energie. Zlaďme sa v tom, v čom sa zladiť vieme. Za drobnosti sa môžeme partnerovi krátko ospravedlniť, aby ho vec nerušila: „Prepáčte, čo sa týka používania príborov na hostinách, to si stále neviem zapamätať. Dúfam, že vám nebude vadiť, ak to odpozorujem od vás.“ Alebo: „Prepáčte. Ja viem, že ste tu všetci vedci. Ja ako obchodník žiaľ používam celkom inú reč. Napriek tomu sa budem snažiť čo najlepšie vysvetliť, akú pomoc by sme od vás potrebovali.“

Urobiť dojem len na seba

Veľmi často na ľudí robiť dojem nepotrebujeme. Takýchto situácií bude pribúdať, ak prejdeme na vnútorné riadenie. Ak naše hodnoty, ciele a kritériá budú pre nás dôležitejšie, ako kritériá tých druhých.
Zoberme si príklad matky, ktorá čo najrýchlejšie potrebuje zohnať liek pre choré dieťa. Má trému z toho, akým tónom hovorí do telefónu? Trápi ju, či má účes úplne v poriadku? Či si lekárnik všimol, že jej kabelka a kabát nie sú zladené? Asi nie veľmi. To, o čo jej ide, je dostať svoje dieťa čo najrýchlejšie z horúčky. Obstarať mu lieky a potrebnú pomoc.
Keď komunikujeme, uvedomme si, o čo nám ide. Prednášame referát. Je naším cieľom to, aby nás na konci publikum obdivovalo? Alebo jednoducho chceme predniesť referát tak, aby bol zrozumiteľný? Zbavme sa skrytých maximalistických ambícií. Ohurovať publikum, to sa robí za peniaze.

A keď práve tie peniaze chcem?

Kto chce vynikajúco pracovať v povolaniach ako herec, spevák, hovorca, politik, lektor, potrebuje dlhoročnú profesionálnu prípravu. A veľa praxe. Ani Madonna nespravila kariéru za deň. Stálo ju to prinajmenšom desať rokov tvrdej práce. Darmo si suseda Blažková myslí, že jej „vyzývavé“ gestá, pohyby, kostýmy sú výsledkom nejakej amatérskej improvizácie!
Niekedy sa však do situácie prednášajúceho, referujúceho, poprípade sprievodcu na chvíľu dostaneme. Ako môžeme v takom prípade zmierniť trému?

Natrénujme si, čo sa dá

Pripravme si referát. Povedzme si ho v súkromí nahlas. Pripravme si poznámky, do ktorých môžeme nahliadať. Naučme sa s istotou a bez námahy predniesť prvých pár viet. To nás zbaví počiatočnej trémy pri vystupovaní. Podobne dobre sa naučme aj záverečné vety. Ľudia si z každej prednášky najlepšie pamätajú práve začiatok a koniec.
Ak máme možnosť prezrieť si osamote miestnosť, v ktorej budeme referovať, je to veľká výhoda. Vojdime do miestnosti dobre naladení, pískajúc si svoju obľúbenú melódiu. Urobme pár rozšafných pohybov pri tabuli. Predstavme si v hľadisku tváre našich najlepších priateľov. Povedzme im pevným, radostným hlasom pár viet z referátu. Odskúšajme si tanečným krokom cestu od tabule k spätnému projektoru. Zaplňme miestnosť uvoľnenosťou, dobrou náladou, úsmevmi. Časť z tejto pohody tu potom znovu nájdeme.
Metóda preventívnej návštevy zlyhá len vtedy, ak si v miestnosti dopredu predstavujeme náročné publikum. Ak si vopred prehrávame celú tú veľkú zodpovednosť. Cítime ju na svojich pleciach. Vtedy naladíme naše podvedomie na trému.

Už máme ísť pred publikum. Už sme tam!

Veľa záleží na predchádzajúcej príprave. Ale aj teraz môžeme urobiť pár vecí.
- Zoberme si so sebou nejaký predmet, talizman. Talizmany pod päť kilogramov majú prednosť. Al Capone, ktorý často zdôrazňoval dôležitosť dobrého slova, nosieval so sebou pre každý prípad aj revolver. Niekedy už len predstava, že pred nami na stole leží samopal Škorpión a keby dačo, je nám k službám, nás dokáže príjemne pobaviť a zbaviť časti trémy.
- Buďme zapálení pre vec. Keď už sme sa rozhodli hovoriť, asi nám na nej záleží. Alebo nám záleží na dosiahnutí objednávky, propagovaní výrobku, či na peniazoch, ktoré za prednášku dostaneme. Myslime na cieľ. Nadchnime sa preň vnútorne!
- Niekedy sa nám najlepšie uľaví, ak trému priznáme: „Vidím tu pred sebou toľko skúsenejších ľudí! Cítim sa zrazu primladý a málo skúsený. Ale budem sa snažiť vysvetliť vec tak, ako viem."
- Pracujme telom. Dýchajme pomalšie a zhlboka ešte pred začiatkom prejavu. Zaujmime na začiatku postoj, ktorý sme si vopred nacvičili. Napime sa pár dúškov (nealkoholického) nápoja.
- Počas prejavu sa sústreďme na nejakého konkrétneho poslucháča. Takého, ktorý je nám sympatický. Ak z času na čas pozrieme aj na niekoho iného, tým lepšie.

!!! A čo robiť, keď sa nachádzame v nepriateľskom prostredí?
Najprv si uvedomme, že želanie robiť sa pred tými druhými pekným je už bezpredmetné. Máme o jednu starosť menej. Jediný, pred kým si teraz potrebujeme uchovať tvár, sme my sami. Dohrajme svoju úlohu až do konca. Čo najrýchlejšie. Predstavujme si už vopred samých seba, ako budeme situáciu hodnotiť o deň, o dva, o týždeň. Hovorme si: „Tak toto som prestál! Vydržal som a pretrpel som to. Urobil som, čo bolo v mojich silách. Som zvedavý, koľkí z nich by to na mojom mieste dokázali!“

Cvičenia pre horlivých

1. Nech je očakávanie druhých aké chce, my si aj tak robíme svoje. Oplatí sa to občas trénovať. Dá sa to robiť aj bez toho, aby sme ľuďom ubližovali. Vojdime niekomu „omylom“ do kancelárie a potom sa ospravedlňme. Sústreďme sa na jeho reakciu. Až následne na svoje pocity. Keď si niekto vo väčšej spoločnosti pričasto berie slovo, nečakane mu skočme do reči. Vezmime si z ponúkaných jabĺk to najkrajšie. Sadnime si na to najlepšie miesto. Pozor! Netrénujeme sa v bezohľadnosti! Iba v tom, aby sme prežili situáciu, v ktorej urobíme niečo, čo v očiach druhých nie je práve najsympatickejšie.

2. Cvičme sa v tom, ako urobiť dojem. Upravme vhodne svoje oblečenie. Napodobňujme dobrých rečníkov. Pripravme si pred každou schôdzou, rokovaním, akciou kratučký príspevok. Prihlásme sa vo vhodnej chvíli o slovo a povedzme to svoje. Experimentujme s tónom hlasu, jeho výškou, s polohou tela. Pokúsme sa vedome v partnerovi vyvolať pobavenie, záujem, obdiv, rozhorčenie (to radšej nie na našu adresu).
Príďme jedného dňa do práce oblečení neuveriteľne sexy. Alebo naopak veľmi konzervatívne, až prehnane cudne. Sledujme reakcie ľudí… Sledujme reakcie ľudí! Sledujme reakcie ľudí .

diel 18

diel 20

hlavná stránka