Občas sa to stáva. Vytvoríme si cieľ. Neustále sa ho snažíme dosiahnuť. Stále sa nám to nedarí. Už sa vidíme po celý zvyšok života medzi kontajnermi, v spoločnosti odhodených, ohrdnutých, neúspešných. Čo teraz? Nezahadzujme flintu do žita! Radšej dajme priechod svojej komunikačnej tvorivosti.

Hlavná zásada pružnosti: zmena

Schematicky by sa naša téma dala opísať takto: Chceme dosiahnuť X. Urobíme Y. Nič sa nedeje. Urobíme Y znova. Zasa sa nič nedeje. Urobíme Y ešte päťkrát. Päťkrát sa nič nedeje. Získali sme ale právo sťažovať sa, aké to máme v živote ťažké. Z času na čas ešte urobíme Y. Väčšinu času sa sťažujeme susedom, ako hrdinsky musíme zápasiť s osudom. Akí sme obdivuhodní, že dokážeme takto trpieť.

Ako v boji postupujú tí, ktorí sa nesťažujú? Oni tiež na začiatku skúsili Y. A možno ešte dvakrát. Potom, keď zistili, že Y nezaberá, skúsili namiesto neho “y”. A potom “ypsilon”. A potom “z” a možno ešte “qprt” a “U8Tcc!”. Po dlhšom hľadaní a skúšaní sa nakoniec brána otvorila.

Jedna z možností: zmeniť smer tlaku

Milton Erickson, slávny americký hypnoterapeut, bol vynachádzavý už odmalička. V detstve žil so svojimi rodičmi na farme. Jedného dňa sledoval, ako sa otec s paholkom snažia dostať do maštale teľa. Tlačili ho, ťahali, poháňali. Všetkými silami ho postrkovali do želaného smeru. Panický strach teliatka bol silnejší. Milton podišiel k vystrašenému zvieraťu. Chytil ho za chvost a začal ho ťahať smerom od maštale. Teľa sa vyplašilo a utekalo smerom dopredu. Milton pustil chvost a teľa vbehlo do maštale.

Predefinovať cieľ

Niekedy sa nám cieľ nepodarí dosiahnuť, ani keď vyskúšame hotové ohňostroje tvorivosti. Čo teraz? Prejdime na inú taktiku. Porozmýšľajme, aký alternatívny cieľ by sme si mohli položiť. Uvedomme si vedľajšie výhody, ktoré by z takejto zámeny cieľov plynuli.

Eva mala pred rokmi nádej, že si ju Karol vezme. Postupne však začala tušiť, že dátum svadby je v nedohľadne. Jedného dňa jej kamarátka Anežka potvrdila, že takých nádejných má Karol viac. Eva mala dve možnosti. Bojovať so súperkami a ísť tvrdošijne za starým cieľom. Alebo si spomedzi desaťtisícov slobodných mužov hľadať takého, ktorý viac spĺňa jej predstavy o ideálnom partnerovi. Vedľajšou výhodou tu bolo, že jej možnosť výberu sa značne zväčšila. Dnes je vydatá za Jozefa. Je rada, že jej Karolov postoj nepriamo pomohol k nájdeniu lepšieho partnera.

Predefinovať situáciu

Dcéra Anny Boleynovej (a Henricha VIII.)

Píše sa rok 1547. Sme na dvore Henricha VIII. Kráľa, ktorý dal popraviť viacero svojich žien. Medzi nimi aj krásnu Annu Boleynovú.
Kráľ leží na smrteľnej posteli, obklopený hodnostármi a príbuznými. K posteli pristupuje jeho dcéra, princezná Alžbeta. Kráľova tvár sa zmrští odporom. “Dcéra Boleynovej,” zasyčí Henrich. Alžbeta sa hrdo napriami. Pozrie sa Henrichovi do očí. Jej pohľad je sebavedomý, odhodlaný, nasrdený. Takýmto pohľadom kráľ neraz zmrazil svojich poddaných. Alžbeta dá ruky vbok, nadýchne sa a povie s dôrazom iba jednu vetu: “Vaša dcéra.”
Výraz kráľovej tváre sa úplne mení. V dcérinom pohľade naozaj spoznal seba. Onedlho Henrich vysvetľuje všetkým, že keby to podľa protokolu bolo možné, najradšej by vládu nad krajinou odovzdal Alžbete.

Keď chcú dvaja to isté

Keď chcú dvaja to isté, nemusí to byť vôbec to isté. Práve tento fakt nám pomôže, aby sme sa dohodli s ľuďmi aj v situáciách, v ktorých boj vyzerá byť nevyhnutný. Skôr, ako príde na nože, skúsme si s partnerom vyjasniť, prečo je daná vec pre nás dôležitá. Aké hodnoty uspokojuje. A hľadať riešenie, prijateľné pre obidvoch.

Povedzme, že sme v antikvariáte. Siahneme s nadšením po knižke Samuela Becketta, ktorú sme práve objavili. To isté urobil aj ten protivný bradáč stojaci vedľa nás. Chceme obaja tú istú vec a načiahli sme sa po nej naraz.
Môžeme sa začať s našim novým priateľom hrať na preťahovanú. Alebo začať komunikovať.
Možno objavíme, že on hľadá nejakú anglickú divadelnú hru, aby sa pocvičil v jazyku. Navyše chce, aby bola knižka lacná. A táto je. Pre nás táto kniha môže znamenať niečo úplne iné. Napríklad vzácny prírastok do dlhoročne budovanej zbierky. Zaplatili by sme za ňu aj desaťkrát viac. Záverečná dohoda môže vyzerať takto: nášmu novému známemu obstaráme inú divadelnú hru. Donesieme mu ju až do domu. Alebo mu zaplatíme tú trojnásobne drahšiu, ktorá leží na vedľajšej polici. A on nám nechá nášho Becketta. Nášho vysnívaného Becketta, o ktorého jemu vlastne ani nešlo.

Cvičenia pre horlivých

 Zužitkovať rozliate mlieko. Niečo sa nám nevydarilo. Rozhovor, vyjednávanie, súperenie. Nestihli sme dostatočne pružne a rýchlo zareagovať. Ešte stále môžeme zo záležitosti veľa vyťažiť. V budúcnosti na nás pravdepodobne čaká ten istý problém. Iba premaľovaný na zeleno. Rozšírme pole možných riešení už dopredu.
Pokojne sa posaďme. Spomeňme si na danú záležitosť. Naposledy prežime pocit sklamania z toho, že sa nám vec nevydarila. Potom sklamanie vyprevaďme pohľadom až za dvere. V predstave ich rázne zabuchnime. A začnime tvoriť.
Prehrajme si situáciu, rozhovor, scénu ešte raz. V ktorom kľúčovom momente bolo treba zareagovať inak? Čo iného sme mohli povedať, urobiť? Aký iný postoj zaujať? Ako by túto vec riešil niekto veľmi bohatý (chudobný, sebavedomý, nesmelý, talentovaný, nevypočítateľný)? Ako by ju riešil Old Shatterhand, Bill Gates, babička Boženy Němcovej?
Pohrajme sa s vecou. Vymyslime aspoň desať rôznych spôsobov, ako inak sme mohli zareagovať. Vizualizujme každé zaujímavé riešenie podrobne. Viďme jasne obrazy, vnímajme zvuky, pocity.
Ak budeme robiť toto cvičenie častejšie, postupne si vybudujeme v hlave „kartotéku alternatívnych riešení“. Vizualizácia je dôležitá preto, aby sme ku kartotéke mali prístup automaticky a podvedome.

Rozhodovanie sa. City a vizualizácia. Niekedy sa potrebujeme rozhodnúť rýchlo. Nemáme pritom dostatočne veľa údajov. Ak sme zvyknutí riešiť veci iba rozumovo, nacvičme si teraz komplementárny prístup.
Predstavme si vec, pre ktorú sa máme rozhodnúť, vo forme obrazu, alebo živej scény. Položme si otázku: “Chcem to?”. Pýtajme sa ďalej. “Čo keď moja odpoveď bude áno? “ Nepremýšľajme. Čakajme. Sledujme, aké pocity sa nás zmocňujú. Potom na chvíľu prenesme pozornosť inde a dostaňme sa do neutrálneho stavu. Teraz sa spýtajme: ”Čo keď sa rozhodnem pre nie? “ Znova pozorujme, aké pocity sa nás zmocnia.
Občas nám niekto dá návrh, ktorý v nás vyvolá nepríjemné pocity. Napriek tomu, že z rozumového hľadiska je všetko v poriadku. Nebojme sa dať najavo svoje rozpaky. “Logicky to znie perfektne, ale mám taký pocit…” Požiadajme o odklad. O čas na premyslenie. Ak náš partner nalieha, spýtajme sa, prečo má tak naponáhlo.

diel 14

diel 16

hlavná stránka