Ako motivovať druhých

Ivan Kupka 

 

Náplň tejto kapitoly je jasná z nadpisu. Hĺbavému čitateľovi je možno jasné aj to, že mnohé z postupov, ktoré sme si predstavili v predchádzajúcich kapitolách, sa dajú použiť aj na motivovanie našich blízkych. Tým pádom sa budeme na konkrétnom príklade učiť, ako naše vedomosti používať v rôznych kontextoch.l

To najjednoduchšie a bez techniky. Rozžiarené oči

Často hľadáme zložité a komplikované spôsoby, ako ľudí pohnúť k tomu, aby niečo urobili. A zabúdame na najdôležitejšiu vec – otvorene prejaviť nadšenie. Predstavte si na chvíľu tieto dve scény:

I. Sedíte v parku na lavičke. Čítate knihu. Máte vedľa seba položený hypermoderný mobilný telefón. Ktosi vás poťahá za rukáv. Vidíte päťročného chlapčeka, ktorý uhýba očami a nesmelým hlasom sa vás pýta: „Môžem si prezrieť váš mobil?“
II. Sedíte v parku na lavičke ako po prvý raz. Ktosi vás poťahá za rukáv. Vidíte pred sebou rozžiarené, veľké detské oči. Vidíte chlapčeka, ktorý nadšeným, vrúcnym hlasom deklamuje: „Teta (ujo), tak rád by som si prezrel váš mobil! Ešte v živote som nemal taký mobil v ruke! Mohli by ste mi ho ukázať? Prosím!“ Z chlapčekovej tváre sálajú vlny radostného očakávania. Jeho pohľad je plný nádeje.
Tak čo, v ktorom prípade by ste sa nechali skôr uvariť?

Vyjadriť vďaku

Občas ľudia spravia niečo, čo nás poteší. Bez toho, že by sme ich o to žiadali. Napríklad prednášajúci na školení nachystá výnimočne inšpiratívne cvičenie. Náš šéf (ten starý spiatočník) prijme zrazu veľmi rozumné, pokrokové opatrenie. Niekto zažartuje a rozosmeje nás práve v momente, keď to najviac potrebujeme.
Ako často v takýchto momentoch vyjadríme vďaku? Ako dobre pritom padne nám, keď nám ľudia poďakujú za prácu, gesto, úsmev navyše. Ako nás to vzpruží a povzbudí! Cítiť za niečo vďaku a nevyjadriť ju, to je ako namaľovať krásny obraz a zavesiť ho lícom ku stene.

Verme v schopnosti ľudí

Keď neveríme, že v ľuďoch driemu schopnosti, nadšenie, predstavivosť, dávame im to podvedome najavo. Útočíme nechtiac na ich sebaúctu. Motivovať niekoho, koho v duchu považujeme za starú deravú ponožku, je ťažké.

Metaprogramy a motivácia

V časti  o  metaprogramoch sme sa dozvedeli, že niektorí ľudia vnímajú svet viac cez veci, iní cez miesta, informácie, ľudí, či činnosti. Vo veľkých amerických korporáciách existujú rôzne nepriame spôsoby povýšenia. Môžu sa prejavovať napríklad takto (v zátvorke uvádzame príslušný metaprogram):

Forma odmeny sa pravdepodobne odvíja od obľúbených metaprogramov tých, ktorí odmeňujú. My, pokiaľ poznáme metaprogramy iných ľudí, môžeme odmeňovať s väčšou účinnosťou.

Časová orientácia

Možno, že ste viac orientovaní na budúcnosť. A vaše dieťa na prítomnosť. Dohovárať mu, nech sa lepšie učí, pretože sa mu to úžasne zíde o desať rokov, je málo účinné. Preňho je desať rokov toľko, ako pre vás sto. Dajte mu najavo, aké výhody bude mať z učenia sa teraz. V blízkej budúcnosti. Napríklad, ako okamžite stúpne v očiach určitých ľudí. Ako lepšie sa bude cítiť, keď nebude musieť od spolužiaka v lavici žobroniť, aby mohlo odpísať jeho múdrosti.
U starších ľudí, orientovaných na minulosť, pomôže zasa viac poznámka typu: „Kde je ten starý dobrý Jožo? Býval si taký zapálený!“ Veteráni vám možno radšej pomôžu preto, lebo ste vnukom ich obľúbeného speváka z minulosti, než preto, že váš projekt môže zmeniť budúcnosť. Hnevá vás to? Majú iný model sveta ako vy. Aký je váš cieľ? Zmeniť ich model sveta, alebo požiadať o pomoc spôsobom, ktorý im vyhovuje?

Ešte mrkva a bič

Niektorí ľudia idú ZA vecami, rozmýšľajú v kategórii dosahovania cieľov. Iní idú PREČ od vecí, rozmýšľajú v kategórii vyhýbania sa nepríjemnostiam. Tí prví cestujú vlakom, aby sa dostali na vidiek. Tí druhí preto, aby vypadli z mesta.
Predstavte si, že vlastníte firmu a chcete svojich zamestnancov nadchnúť pre nový štýl práce. Vysvetlíte im, aké prinesie firme zisky. Určíte zaujímavé prémie pre tých, ktorí budú na projekte pracovať. Možno s údivom zistíte, že sa k veci nadšene hlási iba pätina zamestnancov. Ostatní mlčia, alebo sa vypytujú na nevýhody nového systému.
Zvýšite prémie. Vymyslíte ďalšie stimulačné páky a odmeny. Nič nepomáha. Veľa ľudí na reforme nevidí nič príťažlivého.
Skúste zmeniť taktiku. Nakričte na lenivých a neochotných. Vymaľujte im, aké čierne perspektívy čakajú firmu, ak reformy neuskutočníte. Ako vás predbehne konkurencia. Ako budete musieť prepúšťať. Oboznámte ich s nevýhodami a pokutami pre tých, ktorí sa na novom systéme nebudú podieľať. Zrazu sa stane zázrak. Tí, ktorí pracujú na základe motivačnej stratégie „PREČ od“, pochopia, koľko bije. Dajú sa do práce, aby sa vyhli hroziacim nepríjemnostiam.

Poznať hodnoty druhých, zladiť sa s nimi

Sú ľudia, ktorí sú ochotní urobiť všetko kvôli svojmu zdraviu alebo rodine. Iní si cenia zábavu a dobrodružstvo. Iní zasa istotu. Z predchádzajúcich dielov vieme, že narážky na hodnoty sa v reči prejavujú modálnymi slovesami typu „nesmiem, musím, môžem, nedá sa, je žiaduce …“. Keď sa ľudí spýtame, v čom je pre nich dôležitá činnosť, ktorú označili ako žiaducu, nutnú, prezradia nám viac o svojich hodnotách.
Ak ide študent presviedčať rodičov, aby ho pustili na splavovanie Gangy, je rozdiel, či sú rodičia športovo založení, alebo zameraní na bezpečie. V druhom prípade je lepšie hovoriť o kvalifikovaných sprievodcoch, bezpečných plaveckých vestách, dlhej tradícii podujatia než o krásach divokej (!) krajiny.

Práca so zmyslovými kanálmi

„Náš šéf stále iba reční, čo mám z toho? Kedy uvidím, že si moju prácu naozaj váži?“ Tak sa vyjadril pracovník, ktorý práve dostal veľkú pochvalu. Možno potreboval pochváliť v zrakovom kanáli. Potreboval vidieť šéfov úsmev. Prečítať si diplom, ďakovný list. A možno mu chýbal kinestetický kanál - podanie ruky, potľapkanie po pleci.
Nie nadarmo sa na olympijských hrách víťazi zahrnú stimulmi vo všetkých kanáloch. Vidia, ako sa im na hrudi blýska medaila. Vidia viať zástavu svojej krajiny. Cítia medailu na hrudi, cítia podanie rúk od gratulantov. Počujú slávnostné vyhlásenie víťazov a hymnu svojej krajiny.

Cvičenie pre horlivých

 Vystopujme motivačné stratégie druhých. Počúvajme pozorne, keď sú naši blízki niečím nadšení. Čo ich vlastne poháňa, láka, ženie ďalej? Počúvajme, ako sa im v minulosti podarilo prekonať ťažkosti. Zmotivovať sa a ísť vpred. Pýtajme sa. Odpovede môžu znieť: „Povedal som si …“, „Vieš, keď som uvidel…“, „Zrazu sa ma zmocnil taký pocit …“. Všimnime si, v akom kanáli osoba najlepšie vníma motiváciu.

Ako príklad uvádzam pár výrokov Františka Venclovského, muža, ktorý preplával La Manche.
„Tak som si po uzdravení povedal.“
„Pribúdali zahraničné ohlasy.“
„Anglický sprievodca povedal…“
„Potešilo ma to, zvlášť keď sa ma spýtal…“
„Do Doveru zostáva necelých päť kilometrov. Počuješ František?“
František Venclovský jednoznačne oceňuje a potrebuje motiváciu v sluchovom kanáli. Potrebuje počuť povzbudivé slová. Buď od druhých, alebo priamo od seba.
Oplatilo by sa takéhoto človeka motivovať na kúpu počítača ukazovaním katalógov? Alebo tým, že mu dáme „ohmatať si“ joystick a vyskúšať myš s novým dizajnom ?

Nabudúce sa budeme cvičiť v umení pohotovej slovnej obrany.

diel 12

diel 14

hlavná stránka