Študujeme jazyky

Ivan Kupka
 
 

Ste jedným alebou jednou z tých, ktorí by sa radi naučili nejaký cudzí jazyk? Váhate ešte, aký by to mal byť?  Čítajte ďalej!
 
 

1. VÝBER VHODNÉHO JAZYKA. DOSPELÍ.

Najprv sa sústreďme na rady pre dospelých. V prípade detí sú kritériá výberu iné.
 
 

Dve tutovky. Angličtina, alebo nemčina?

Ak ste sa rozhodli pre jeden z týchto dvoch jazykov, určite v budúcnosti neoľutujete. Ak váhate, ktorý z nich je pre vás lepší, v rozhodovaní by vám mohli pomôcť nasledujúce fakty a úvahy.

Faktorom, ktorý sa občas neberie do úvahy, je vaše "zázemie". Bol váš dedo vojenským letcom v Británii a spomína si ešte na pár starých kamarátov? Alebo je váš bratranec už dvadsať rokov usadený v Nemecku? Spolupracuje firma vášho otca najmä s rakúskymi dodávateľmi?

Ako si predstavujete svoju budúcnosť, svoje povolanie? Ak sa chcete stať cestovateľom či svetoobčanom, vyberte si angličtinu. Tá vám poslúži dobre aj v role európana, ale skutočným stredoeurópanom vás skôr spraví nemčina. (Koľko ľudí, žijúcich na brehu Dunaja má za materský jazyk angličtinu?)

Ak ste viac-menej domased a žijete v Bratislave, hurá na nemčinu! Viedeň je blízko.V káblovej televízii naladíte vyše dvadsať staníc vysielajúcich po nemecky - a iba tri po anglicky. Rádio, dostupné časopisy, knihy v antikvariáte - tam všade vedie nemčina.

Ak nachádzate rovnako silné dôvody pre oba jazyky, po čase sa ich asi naučíte oba...Naučte sa ich ale jeden po druhom. Všetci veľkí polygloti sveta odporúčajú práve takýto spôsob štúdia. Začať študovať dva jazyky naraz, to je totiž horšie ako intenzívne dvoriť náročnej blondýnke a požadovačnej brunetke odrazu...
 
 

"Radšej by som sa naučil japončinu. Veď po anglicky dnes už aj vrabce na stromoch čvirikajú."

Ak je pre vás dôležité naozaj iba to, aby študovaný jazyk bol exotický, prečo si už nevyberiete rovno sanskrit? Je to vraj krásny, nesmierne bohatý jazyk. Keď sa ho naučíte, budete si môcť prečítať v origináli Bhagavadgítu. Poprípade celú Mahabharátu a potom ešte aj Rámajánu. A čo tak naučiť sa tamilčinu, popípade jazyky tlingit, alebo navajo? Alebo ste prišli na to, že sú pre vás aj dôležitejšie kritériá, ako exotickosť jazyka?
 
 

Francúzština, španielčina, taliančina, ruština.

Bežnému študujúcemu by som ich odporúčal vo vyššie uvedenom poradí. V Európe sa po francúzsky hovorí nielen vo Francúzsku, ale aj Belgicku, Luxembursku a Švajčiarsku. Po francúzsky sa dá dorozumieť aj s mnohými ľuďmi z krajín severnej a strednej Afriky, z Madagaskaru a z krajín bývalej Indočíny. Po francúzsky by ste sa dohovorili napríklad aj s Pol Potom. Skôr ako prišiel škodiť do svojej rodnej Kambodže, zdržoval sa v Paríži. Ďalej francúzsky rozprávajú obyvatelia provincie Quebec v Kanade a tiež väčšina svetových diplomatov.

So španielčinou sa v Európe pretlčiete horšie, než ako napríklad s nemčinou, alebo francúzštinou. Ale pozor! Z celosvetového hľadiska je španielčina jediným jazykom, ktorý šliape angličtine na päty. Na potulky po strednej Európe by vám boli užitočné nemčina a francúzština. Na cestu okolo sveta by boli najlepšími spoločníkmi angličtina a španielčina. Tento jazyk má veľmi silné postavenie aj v U. S. A. - Al Gore, prezidentský kandidát, vložil do svojej úvodnej predvolebnej reči aj niekoľko španielských viet, aby si získal sympatie španielsky hovoriacich voličov.

Taliančinu si našinec často vyberá s odôvodnením, že je to pekný jazyk, ktorý sa ľahko učí. Je to zrejme pravda, ale "dostrel" tohto jazyka je výrazne menší, ako u francúzštiny či španielčiny. A na to, aby ste sa dohovorili v talianskom kempe, vám stačí ovládať tridsať-štyridsať najdôležitejších slov plus vlasniť konverzačnú príručku.

Ruština sa v posledných rokoch stala na Slovensku menej populárnou ako taliančina. Netreba však zabudnúť, že na rozdiel od taliančiny tu ide o jeden z oficiálnych jazykov OSN a tiež o jeden z dvoch najčastejšie používaných jazykov vo vesmírnych staniciach. Ako prvý, "cvičný" cudzí jazyk môže byť výhodná aj preto, lebo je slovenčine blízka.
 
 

Iné jazyky.

Do úvahy celkom logicky pripadajú jazyky krajín, s ktorými susedíme. S našimi slovanskými susedmi sa však ako-tak dohodneme aj po slovensky, (alebo po rusky). V turistickom styku s Maďarmi na vybavenie potrebných záležitostí väčšinou stačia základy nemčiny, alebo angličtiny. Samozrejme, keď už ovládate dva-tri veľké jazyky, môže byť celkom zaujímavé naučiť sa čítať po poľsky, alebo vedieť sledovať maďarskú televíziu. Ak ste z národnostne zmiešaných oblastí, sami viete, do akej miery druhé jazyky potrebujete a koľko námahy ste ochotní venovať na ich štúdium.
 
 

A čo tak esperanto?

Mne by sa viac pozdávala Interlingua, ale ako chcete...Idea jednoduchého medzinárodného jazyka je fajn, ale s esperantom sa vo svete nedohovoríte. Ovláda ho asi len päť miliónov ľudí. Z toho polovička z nich má za materinský jazyk angličtinu! Esperanto je ale dobré na iné účely, nie na dohovorenie sa. O tom bude reč v časti "Aký jazyk vybrať pre moje deti?".
 
 

Dobre, mal by som sa učiť po nemecky, ale keď angličtina je vraj ľahšia. A je pravda, že sa francúzska výslovnosť veľmi ťažko učí?

Európske jazyky, o ktorých bola reč, sa učia všetky zhruba rovnako ľahko. Samozrejme, taliančina alebo aj angličtina sa nám môžu zdať na začiatku cesty ľahšími, ako trebárs nemčina. V pokročilejších štádiách sa však karta môže obrátiť. Zistíte zrazu, že angličtina je tak bohatá na frazeologické zvraty, rôzne charakteristické väzby a spojenia - nehovoriac už o bohatosti slovnej zásoby - že sa ju zrejme do smrti poriadne nenaučíte. Pri taliančine vám po čase môže vadiť úzky sortiment dostupných učebníc, špecializovaných slovníkov, nahrávok. Takisto príležitostí na kontakt s týmto jazykom je málo. Iní si budú pozerať v televízii nemecké programy, alebo chodiť do kina na americké filmy, poprípade pravidelne navštevovať bohatú mediatéku Francúzskeho Inštitútu. Vy budete čakať rok na dovolenku v Taliansku.

Ešte k výslovnosti. Francúzsku výslovnosť považujeme za ťažkú aj preto, lebo počujeme, že vo francúzštine sú pre nás nezvyklé zvuky. ALE. Základným zákonom osvojovania si výslovnosti je: správne vysloviť dokážeme len to, čo najprv dokážeme (verne) počuť.

Ak teda rozdiely vo výslovnosti sluchom zachytíme, je to pre nás výhoda. Po čase ich budeme vedieť aj zreprodukovať. V nemčine nonšalantne vynechávame rôzne prídychy, premiestňujeme prízvuky, často pozmeňujeme výslovnosť samohlások a nijako nám to nevadí. Jednoducho preto, lebo jemnejšie rozdiely takisto nevnímame, nepočujeme.
 
 

Napoužívanejší cudzí jazyk na svete.

Viete, aký je najpoužívanejší "medzi-národný" jazyk? Teda jazyk, ktorý najčastejšie zazneje, keď sa stretnú dvaja ľudia rôznej národnosti? Že by ste sa ho chceli naučiť? Nuž rada je tu jasná a jednoznačná: Naučte sa lámanú angličtinu.
 

Späť na hlavnú stránku.

Ďalší článok - výber jazyka pre deti.