Položme si všeobecnejšiu otázku: ako učiť matematiku v cudzom jazyku? Prirodzene, dve nutné podmienky sú, aby sme ovládali matematiku a aby sme do určitej miery ovládali príslušný jazyk. Toto však nestačí. Potrebujeme si ešte osvojiť špeciálne výrazy a frázy, ktoré sa v bežnom hovorovom jazyku nepoužívajú.
Rozdeľme frázy a výrazy, ktoré si potrebujeme osvojiť, na
dve skupiny. Prvú skupinu tvoria špeciálne matematické výrazy ako napríklad
„štyri pätiny, spoločný menovateľ,
odčítať, definičný obor funkcie“ atď. Druhú skupinu tvoria často sa opakujúce
vety, ktoré používame počas vyučovania. Napríklad „dnes budeme hovoriť o...,
pozrime sa na príklad č. 2.1, ... a toto môžeme dostať z ..., niekde tu
som sa zmýlil, nakreslime graf, rozumie
každý?“ Druhá skupina viet menej
závisí na type látky, ktorý preberáme.
Ako si tieto dve skupiny výrazov a viet osvojiť? Odpoveď
znie – postupne a výberovo. Prvú skupinu výrazov by sme mali ovládať vždy
pred príslušnou prednáškou alebo cvičeniami. Našťastie veľa týchto výrazov
nájdeme v anglických učebniciach, ktoré preberajú danú látku. Ak si navyše
zoženieme učebnicu s vysvetlivkami – výsledkami pre učiteľa, získame
ďalšiu cennú slovnú zásobu. Slovnú zásobu si môžeme doplniť aj z internetu.
Povedzme, že na cvičeniach budeme preberať komplexné čísla. Do vyhľadávača
Google naťukáme napríklad výrazy „complex numbers, i, lesson“. Otvorí sa
nám množstvo stránok. Vyberieme si z nich tie, o ktorých sme si istí,
že ich autorom bol rodený hovorca daného jazyka.
Autorovi tohto článku sa po naťukaní vyššie spomenutých hesiel
ako prvá objavila stránka http://www.purplemath.com/modules/complex.htm. Počas klikania a prehľadávania tejto stránky a priľahlých stránok
nájdeme niekoľko základných výrazov, týkajúcich sa komplexných čísel. Nájdeme
však aj užitočné frázy druhého typu.
Ako napríklad „Note that „, „Now you've seen how imaginaries work;
it's time to move on to complex numbers.“, „This leads to an interesting
fact: When you learned about...“. Keďže sme tieto frázy čítali
v širšom kontexte, ako časť textu stránky, je nám jasnejší ich význam
a použitie. Stačí si ich opísať na lístočky spolu so slovenským prekladom
a odložiť na ďalšie použitie. Tu sme uplatnili „výberový“ princíp. Keď sme
narazili na frázy, ktoré pre nás budú užitočné, poznačili sme si ich, aj keď
sme práve takéto frázy nemali dopredu v úmysle nájsť.
Prvou fázou našej práce je teda postupné zbieranie užitočných
výrazov a fráz. Keď ich už máme na lístočkoch niekoľko desiatok či stovák,
začneme ich triediť. Prednosť dávame tým, ktoré budeme veľmi často používať.
Tie sa naučíme ako prvé. Pred každou hodinou si navyše vyberieme z nášho
širšieho zásobníka (alebo z učebnice) tie výrazy, ktoré budeme špeciálne
na danej hodine potrebovať. Najkritickejšími momentmi sú začiatok a koniec
hodiny. Frázy, určené pre tieto momenty by sme mali dobre ovládať.
A ako sa tie výrazy vyslovujú?
Problémy s výslovnosťou sa po starom riešili tak, že sme si
výslovnosť overovali v slovníku. Dnes máme možnosť počúvať cudzojazyčné
stanice. Vďaka podcastom si môžeme stiahnuť programy, týkajúce sa konkrétnych
tém, vo formáte mp3. Máme dosť „hluchých momentov“ počas vykonávania
domácich prác, státia v rade atď na to, aby sme dané audiosúbory počúvali
pravidelne pasívne. Na aktívne počúvanie a prácu so súbormi si treba
vyhradiť konkrétny čas a vybrať tie súbory, ktoré sú pre nás
najužitočnejšie.
Čo keď je moja téma dosť špeciálna? Napríklad práve komplexné
čísla? O tých asi podcast neexistuje...
Skúsme nájsť aspoň audiosúbor týkajúci sa danej témy, obsahujúci
dané kľúčové slovo. Prejdime na stránku www.altavista.com
, naklepme do vyhľadávacieho políčka dané slovo alebo výraz. Potom kliknime na
ikonu MP3/Audio. Objaví sa nám zoznam
audiosúborov. Všímajme si ,
z akých stránok pochádzajú a tiež to či sa hodia na naše
účely.
Keď nepomôže slovník, ani podcast, ani audiosúbor
z internetu, môžeme ešte stále použiť čítacieho robota. Je dosť
pravdepodobné, že výraz, ktorý mu predložíme, prečíta aspoň približne dobre.