Knihy, texty, zdroje

O metódach efektívneho osvojovania si jazykov a o rozvoji pamäti sa môžeme dozvedieť viac zo zdrojov, uvedených nižšie. Z ich najužitočnejších rád bude čerpať aj náš kurz o efektívnom štúdiu jazykov. Takisto sa bude opierať o osobnú skúsenosť lektora so štúdiom šiestich cudzích jazykov. Tu sú stručné postrehy, vyňaté z niektorých zdrojov, poprípade rozvinuté pre naše účely :

Abel M. : Chcete úspešne študovať jazyky? Elita, Bratislava 1998.

V knihe sú študované prípady osôb, ktoré dosiahli v oblasti štúdia jazykov úspechy nie vďaka svojmu talentu, ale vďaka správnemu prístupu k štúdiu. Čitateľ dostáva rady, ako zlepšiť svoje štúdium na šiestich rôznych úrovniach – nielen na úrovni metód štúdia. Uveďme si pár príkladov.

Úroveň prostredia – majme najdôležitejšie pomôcky poruke a pokope. V našom prípade pôjde o veľký anglicko-slovenský slovník a slovensko-anglický slovník (v oboch prípadoch rozsah aspoň 40 000 slov), o učebnice matematiky v angličtine, o najužitočnejšie frázy týkajúce sa vyučovania napísané na lístočkoch. Na internete je dobrou pomôckou slovník na adrese www.seznam.cz. V Bratislave odporúčam anglický antikvariát na Panenskej ulici č. 28 – s kapacitou niekoľko tisíc anglických kníh. Adresa: www.nextapache.com.

Úroveň elementárnych činností – rozvíjajme pasívnu znalosť jazyka pravidelným počúvaním nahrávok. BBC, CNN, internet, náš mp3 prehrávač, to sú zdroje, ktoré máme k dispozícii neustále. Schopnosť počúvať a rozumieť rôznym anglickým prízvukom sa rozvíja práve pravidelným počúvaním.

Úroveň schopností a stratégií – väčšina študijných schopností sa výrazne rozvinie, ak sa jazyku istú dobu venujeme veľmi intenzívne. Dve užitočné stratégie ktoré šetria čas:

1. Prvotný nápor pri štúdiu jazyka, keď štúdiu venujeme aspoň 12 hodín do týždňa a prídeme do štádia, keď sme schopní čítať knihy, alebo aspoň jednoduché texty.

2. Vytvorenie „jazykovej konzervy“ pri prerušení štúdia. Všetky materiály, nahrávky, texty, ktoré budeme potrebovať keď sa k jazyku vrátime, máme nachystané na jednom mieste. Spolu s plánom opakovania. Táto stratégia nám ušetrí desiatky hodín a umožní ihneď začať pracovať – nie chystať sa pracovať.

Úroveň presvedčení a hodnôt – kniha ukazuje na konkrétnych prípadoch, ako máme zladiť maše presvedčenia a hodnoty so štúdiom jazyka. Jeden príklad: Hodnotu „zábava“ môžeme zladiť so štúdiom jazyka tak, že sledujeme cudzojazyčné filmy s titulkami v rodnom jazyku, robíme si zbierku vtipov v danom jazyku, hľadáme internetové stránky v tomto jazyku, ktoré nám pomôžu realizovať naše koníčky.

Úrovne identity, životných rolí, spirituality - kniha ukazuje, ako zladiť rolu rodiča, učiteľa, priateľa atď so štúdiom jazyka. Ako si voliť jazyky a ako ich používať tak, aby sme plnšie realizovali to, čo považujeme za naše poslanie, za najdôležitejšiu náplň v našom živote.

Z vyjadrenia recenzenta dr. Gavoru:

„Pokiaľ ide o metódy a spôsoby učenia sa jazykov, autor prezentuje neobyčajne bohatý repertoár. Hýri nápadmi a ponúka naozaj záplavu najrôznejších metód, postupov, ale aj drobných rád a trikov. Niektoré postupy sú naozaj novátorské - takéto je napríklad tzv. osobné jazykové konto, pyramída úspechu, pravidlá prvej pomoci, dômyselné postupy na podporu zapamätania lexiky... Autor dobre a presvedčivo argumentuje a zrozumiteľne vysvetľuje.“

Bažin R. Tento historik, prekladateľ, žurnalista a textár opisuje svoje skúsenosti s jazykmi v ruštine. Jeho texty nájdete, ak si v Googli naťukáte heslá „Bažin“ a „inostrannyje jazyki“ – samozrejme v azbuke. Tento človek denne sleduje tlač v šiestich cudzích jazykoch.

Bažin tvrdí, že efektívne štúdium jazykov je viac psychologický, než metodologický problém. Poukazuje na naše brzdiace presvedčenia. A na to, že žiaden jazyk – ani náš rodný – sa nenaučíme ani za rok, ani za dva, ani za desať. Venovať sa jazyku je celoživotné rozhodnutie.

Bažin upzorňuje na fakt, ktorý často zanedbávame. Mali by sme si oveľa viac všímať intonáciu v študovanom jazyku. V bežnom rozhovore obsahuje intonácia až 70 percent informácie o tom, čo medzi konverzujúcimi prebieha.

Zaujímavé sú Bažinove inovácie v oblasti vizualizácie. Prihovára sa za mnemotechnické vizualizácie spojené s našimi vlastnými zážitkami, spomienkami, vizualizovať by sme mali asociovane, t. j. ako keby sme situáciu znovu prežívali TU a TERAZ. Na aktivizáciu slovnej zásoby okrem iného používa metódu vlastnoručného prepisovania cudzojazyčných textov.

Bažin, podobne ako hádam všetci polygloti, zdôrazňuje význam samostatného štúdia. Peniaze by sme mali míňať viac na knihy, nahrávky, filmy, než na kurzy v jazykových školách.

Berlitz CH. : Die wunderbare Welt der Sprachen. Paul Zsolnay Verlag, Wien/Hamburg 1982. Polyglot Charles Berlitz podáva v knihe zaujímavosti zo sveta jazykov. Údajov o štúdiu jazykov je tu málo, ale kniha nás naučí zaujímať sa o jazyky a oceňovať ich krásu. Podľa Berlitza sa treba najprv učiť najfrekventovanejšie hovorové slová a frázy. Berlitz ukazuje, ako vhodne využiť transfer – znalosť jedného jazyka, na osvojenie si iného.V knihe podáva portréty hlavných svetových jazykov.

Birkenbihl V.F. : Učíme se snadno cizí jazyky. . Svítání, Hradec Králové 2002.

Birkenbihlová ukazuje, že pre začiatočníka je dôležité, aby cudzojazyčný text a nahrávku najprv dokonale pochopil, až potom sa ju naučil. Je jedným z prvých priekopníkov, ktorí používajú v začiatočných štádiách doslovný preklad textu. Taký, ktorý sleduje gramatickú štruktúru cudzieho jazyka, jeho slovosled.

Veľa času môžeme ušetriť opakovaným počúvaním látky, ktorú chceme zvládnuť a to počas cestovania, vykonávania manuálnej práce atď. Nahrávky nám môžu ísť do uší aj keď im nevenujeme pozornosť. Podvedome si jazyk osvojujeme. Najužitočnejšie je týmto spôsobom počúvať nahrávky, ktorým sme už predtým porozumeli a pozorne si ich viackrát vypočuli.

Farber B. : How to learn any language. Citadel Press 1991.

Americký polyglot Farber je známy svojimi „päťsekundovými lekciami jazyka“, ktoré ako samouk absolvuje na ulici, vo vlaku, pri telefonovaní, počas státia v rade. Používa frázy na lístočkoch, vizualizačné mnemotechnické metódy a hlavne – vo svojej knihe ukazuje, čo to znamená kultivovať vášeň pre jazyky.

Gethin A. , Gunnemark E. V. : The Art and Science of Learning Languages. Intellect Books 1996.

Autori sú polygloti. V knihe je zaujímavá napríklad myšlienka rôznych štádií ovládania jazyka. Najprv by sme sa mali snažiť osvojiť si asi 200-300 najzákladnejších slov a niekoľko desiatok fráz aktívne, okolo 1000 –1500 najfrekventovanejších slov pasívne. To už stačí na jednoduché rozhovory a čítanie.

Kniha obsahuje užitočné návody ako inteligentne čítať, ako si osvojovať slovnú zásobu, ako uspieť na skúškach a pri testoch. Zdôrazňujú význam kontextu na pochopenie jazykového prejavu a takisto fakt, že väčšina slov v jednom jazyku nemá žiaden presný stopercentný ekvivalent v druhom jazyku.

Aspoň jeden citát z knihy: “ Don’t use words to find out the meaning of sentences. Use sentences to find out the meaning of words.

Gruber D. : Jak se efektivně učit cizí jazyk. 5. vydání. Repronis, Ostrava 1998.

Gruber D. : Angličtina. Zlomte své věčné začátečnictví. Grada Publishing, Praha 2004.

Obe knihy sú písané hlavne pre začiatočníkov a falošných začiatočníkov. Radia „ako začať, ako vytrvať, ako neprestať“. Gruber má príjemný štýl a dokáže čitateľa zmotivovať. Viacero tém v druhej knihe je stručným prerozprávaním či modifikáciou hlbších pasáží z Abelovej knihy.

Hawke A. G. : The Quick and Dirty Guide to Learning Languages Fast. Paladin Press 2000.

Autor knihy je profesionálny vojak. Keď ide na misiu do zahraničia, potrebuje sa naučiť komunikovať v jazyku počas niektorých týždňov. Samozrejme, nie nutne gramaticky správne, ale čo najjednoduchším a zrozumiteľným spôsobom. Kniha obsahuje zoznam najdôležitejších hovorových slov a fráz. A keďže sú po anglicky, sú vhodné aj pre začiatočníka, ktorý sa angličtinu učí.

Kaufmann Steve.

Tento bývalý diplomat, hovoriaci desiatimi jazykmi, má internetovú jazykovú školu na adrese http://www.thelinguist.com . Kaufmann kladie dôraz na učenie sa v kontexte, na prácu so zaujímavými textami a s nahrávkami. Posiela zadarmo svoj bulletin – newsletter – ktorý umožňuje prístup k ukážkam Kaufamnnových textov a nahrávok.

Kupka I. : Jak úspěšně studovat cizí jazyky?

Kniha vyjde vo vydavateľstve Grada začiatkom roku 2007. Ide zatiaľ o pracovný názov už hotového rukopisu. Táto kniha predstavuje zmodernizovanú, prepracovanú a rozšírenú verziu knihy Abel M. : Chcete úspešne študovať jazyky? (Abel bol pseudonym autora). Nové kapitoly ukazujú, ako využívať pri štúdiu novú technológiu, počítač a internet tak, aby bolo štúdium jazyka zaujímavejšie a efektívnejšie. Opisuje tu okrem iného internetový svet informačných bulletinov, skupín (Groups), podcastov, chatov, opisuje aj užitočný jazykový freeware a ako kombinovať použitie jednotlivých aplikácií a vytvárať si vlastné zaujímavé jazykové materiály.

Kniha odpovedá na všetky bežné otázky, ktoré si začiatočníci i pokročilí počas štúdia kladú: Ako si efektívne osvojovať slovnú zásobu? Aké texty čítať? Mám sa bifľovať gramatiku? Ak nie, ako si ju osvojím? Aké študijné metódy existujú? Ktorá je obzvlášť vhodná pre mňa? Ako si pamätať rody podstatných mien? Ako si zlepšiť pamäť? Čo robiť, keď jazyk dobre ovládam, ale stále mám problémy s hovorením - ako to zmeniť? Mám vôbec talent na jazyky? Ako sa mám k štúdiu motivovať? Ako je možné, že niekto si dokáže osvojiť cudzí jazyk za pár mesiacov, alebo dokonca týždňov?

Kniha odpovedá aj na otázky, ktoré sa pýtame sami seba oveľa zriedkavejšie. Ich zodpovedanie je pritom pre našu jazykovú prax veľmi dôležité. Takýmito otázkami sú:

Aké sú moje potreby v oblasti jazykov? Aké sú moje ciele? Do akej miery si mám jazyk osvojiť? Ako môžem rozvinúť svoje jazykové schopnosti? A hlavne: Ktoré základné pravidlá treba rešpektovať, keď si chceme jazyky osvojovať efektívne?

Kniha je vybavebá prehľadnými registrami a praktickými cvičeniami.

Lomb K. : Kak ja izučaju jazyki. Progress,Moskva 1978.

( Štvté vydanie maďarksého originálu: Így tanulok nyelveket.AQUA Kiadó, Budapest 1995.)

Kató Lomb ovládla za svoj život na vysokej úrovni sedemnásť cudzích jazykov.

Jej prístup k štúdiu a študijná metóda by sa dali charakterizovať takto: nadšenie, samostatnosť, pestrosť a rôznorodosť činností, veľmi časté opakovanie. Lomb pracovala s učebnicou, vypracúvala si cvičenia, analyzovala slová v slovníku. Zároveň začínala čítať literatúru v študovanom jazyku, počúvať rádio, chodiť na hodiny k učiteľovi.

Na začiatku štúdia hodinu-dve počúvala rozhlasové programy v príslušnom jazyku. Pri počúvaní si zapisovala slová, ktorým nerozumela a okamžite po počúvaní ich vyhľadávala v slovníku. Takto si ešte dané slovo pamätala aj s kontextom. Po jednom-dvoch dňoch tieto slovíčka prepísala načisto do ďalšieho slovníčka. Tým si ich znovu zopakovala.

Kató Lomb zdôrazňovala dôležitosť prvotného náporu pri štúdiu jazyka a dôležitosť každodenného kontaktu so študovaným jazykom. To, aby bolo štúdium zaujímavé, pestré, užitočné, je zodpovednosťou študujúceho.

Pobyt v cudzine považuje Kató Lomb za užitočný pre štúdium len vtedy, ak máme možnosť byť a rozprávať sa s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy ako my a sú ochotní nás opravovať.

Podľa nej študujúci nepotrebuje nijaké špeciálne "schopnosti", ale musí si vypestovať tri návyky : Dobrú lexikálnu pamäť, schopnosť napodobňovať cudzojazyčnú výslovnosť, logické myslenie.

Za úplne najdôležitejší považuje postoj študujúceho, jeho prístup ku štúdiu.

Lorrayne H. Lucas J. : The Memory Book . Ballantine Books 1996.

Kniha poskytuje množstvo konkrétnych návodov, ako si pomocou mnemotechnických vizualizačných metód zapamätať mená, čísla, abstraktné údaje a cudzie slová. V Abelovej či Kupkovej knihe je opísaných viac takýchto metód, u Lorrayna ale nájdeme nespočetné množstvo konkrétnych príkladov. Navyše sú opísané po anglicky a preto sú vhodné na zapamätanie si niektorých amerických či britských reálií.

Schliemann H. : Abenteuer meines Lebens. Brockhaus, Leipzig 1983.

V knihe sa dozvieme o motivácii H. Schliemanna, ktorá mu umožnila naučiť sa 20 jazykov. Je tu opísaná aj jeho metóda. Bola založená okrem iného na pravidelnej a intenzívnej práci, styku s rodenými hovorcami jazyka, učení sa naspamäť takých úryvkov, ktoré boli preňho zaujímavé a ktorým dobre rozumel. Schliemann, podobne ako ďalší autori, zdôrazňuje dôležitosť čítania nahlas v cudzom jazyku.

Vester F.: Myslet, učit se ... a zapomínat? Fraus 1997 Plzeň.

Kniha nám umožní urobiť si dôkladnú predstavu o tom ako funguje naša pamäť.

Vďaka tomu pochopíme, prečo je také dôležité pristupovať k jazyku pomocou materiálu, ktorý je pre nás zaujímavý a ktorý nám poskytuje reprezentáciu vo viacerých kanáloch (zvuk, obraz, logika, text, emócie; plus kontext, ktorý je pre nás hodnotný). Takisto pochopíme, že pestrosť štúdia nám zaručí, aby jeden a ten istý poznatok takpovediac visel na viacerých asociačných vláknach. Vedome začneme častejšie spájať to nové, čo sa učíme, s poznatkami a zážitkami, ktoré su pre nás dobre známe, ktoré sú príjemné, dôležité. Vester kritizuje západný „konkurenčný“ prístup k životu – keď máme získavať informácie a osobnostne rásť v atmosfére pretekov a stresu. Pre učenie sa je lepšia, spolupráca, uvoľnená atmosféra, hra, tvorivosť.

Ďalšia literatúra, ktorá je zdrojom pre náš kurz:

Apelt W. : Motivation und Fremdsprachenunterricht. VEB Verlag Enzyklopädie, Leipzig 1981.

Benett A. W. : Aspects of Language and Language Teaching. Cambridge University Press, London 1968.

Berlitz CH. : Die wunderbare Welt der Sprachen. Paul Zsolnay Verlag, Wien/Hamburg 1982.

Czaputowicz M. T. Kaminski W. Kowalewska J. Rawicz J. :Jak zostać poliglotą . Krajowa Agencja Wydawnicza, Warszawa 1983.

Glendening P. J. T. : Teach yourself to learn a language. The English Universities Press Ltd. 1965.

Grác J. : Psychológia samoučenia. Obzor, Bratislava 1978.

Hermann J. : Heinrich Schliemann, Wegbereiter einer neuen Wissenschaft. Akademie-Verlag, Berlin 1974.

Jankowski B. A. : Štúdium cudzieho jazyka očami psychológa. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1979.

Kassay F. : Ako študovať popri zamestnaní. Práca, Bratislava 1985.

Kraemer G. B. : Sprache und Sprachbildung in der Sicht des Comenius. Dissertation. Eberhard-Karls-Universität zu Tübingen 1977.

Krupa V. Genzor J. Drozdík L. : Jazyky sveta. Obzor, Bratislava 1983.

Kupka I. : Praktické aplikácie neurolingvistického programovania. Vydavateľstvo UK, Bratislava 2005.

Lojová G.: Individuálne osobitosti pri učení sa cudzích jazykov. Vydavateľstvo Unverzity Komenského, Bratislava 2005.

Meyer E. : Heinrich Schliemann, Kaufmann und Forscher. Musterschmidt-Verlag, Göttingen 1969.

Mistrík J. : Frekvencia slov v slovenčine. Vydavataľstvo SAV, Bratislava 1969.

Mistrík J. : Jazyk a reč. Mladé letá, Bratislava 1984.

Ondruš Š. Sabol J.: Úvod do štúdia jazykov. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1984.

Rohrer J. : Zur Rolle des Gedächtnisses im Sprachenlernen. Verlag Ferdinand Kamp GmbH&Co, KG Bochum 1990.

Schliemann H. : Abenteuer meines Lebens. Brockhaus, Leipzig 1983.

Schliemann H. : Selbstbiographie. Brockhaus, Wiesbaden 1975.

Sperber Horst G. : Mnemotechniken im Fremdsprachenerwerb. Iudicium Verlag GmbH, München 1989.

Stark H. W.: Superlearning. Nakladatelství Svoboda, Praha 1994.

Sweet H. : The Practical Study of Languages. Oxford University Press, London 1964.

Tepperwein K. : Umenie ľahko sa učiť. FONTANA Kiadó, Šamorín 1992.

Švihran L. : Kulturizmus ducha. Smena, Bratislava 1970.

Toman J. : Jak studovat a učit se cizím jazykum. SPN, Praha 1960.

Toman J. : Jak zlepšit organizaci a techniku duševní práce. Nakladatelství Svoboda, Praha 1984.

Tomatis A. : Nous sommes tous nés polyglottes. Fixot, Paris 1991.

Zielke W. : Ako si zlepšiť pamäť. Smena, Bratislava 1989.