Ivan Kupka

4. Výslovnosť a slovná zásoba.

Máte už vybraný jazyk, ktorý si chcete osvojiť? Ujasnili ste si svoje jazykové ciele? Zajtra už začnete študovať? Čítajte ďalej!
 
 

Keď si zapíname košeľu, najviac sa nám oplatí sústrediť na prvý gombík. Po svete chodí množstvo bývalých študentov, ktorí majú zle zapnutú "jazykovú košeľu". My sa môžeme zaradiť medzi elegantnejšiu časť populácie, ak na začiatku nášho štúdia nezanedbáme to, čo je podstatné.
 
 

VÝSLOVNOSŤ.

• Dobrú výslovnosť si osvojím aj tak až v cudzine. Keď už budem v jazyku natoľko pokročilý, že tam budem môcť s ľuďmi voľne komunikovať.

Môže sa vám prihodiť to, čo Josephovi Conradovi. Tento Poliak sa síce stal majstrom anglickej literatúry, ale do konca života si zachoval zreteľný slovanský prízvuk.
 
 

Každý jazyk má svoje vlastné, neopakovateľné zvukové parametre. Naše ucho sa ladí na prijímanie rodného jazyka už počas matkinho tehotenstva. Ucho práve narodeného Číňana má celkom inú jazykovú "kvalifikáciu", ako ucho práve narodeného Slováka.
 
 

Francúzsky lekár a výskumník, profesor Alfred Tomatis zostrojil prístroj, ktorý umožní aj uchu dospelého adaptovať sa na cudzí jazyk. Vďaka tomuto prístroju, "elektronickému uchu", sa už tisíce ľudí na celom svete naučili vnímať cudzí jazyk oveľa citlivejšie, počuť ho lepšie. A tým pádom aj správne vyslovovať! Keďže najbližšie Tomatisovo Centrum je vzdialené od Bratislavy dobrých pár stovák kilometrov, pomôžeme si inak. Každá z nasledujúcich odporúčaných činností nám pomôže vyslovovať správnejšie.
 
 

Najdôležitejšie pravidlo: Skôr, ako sa začneme učiť gramatiku, písať si domáce úlohy, memorovať slovíčka, počúvajme. Doprajme našim ušiam pravidelné jazykové kúpele. V prvej fáze počúvajme cudzí jazyk úplne pasívne, bez snahy porozumieť mu. Počúvajme ho ako hudbu v pozadí - keď robíme nejakú manuálnu prácu, keď jeme, zaspávame, relaxujeme. Obstarajme si kvalitné nahrávky!
 
 

V druhej fáze si začnime všímať melódiu, rytmus, rôzne charakteristické zvuky jazyka. Ak je to možné, počúvame nahrávky, nahovorené rôznymi osobami. Ucho väčšinou reaguje lepšie na ženský hlas. To je napokon zrejmé z toho, čo už vieme o vývoji embrya.
 
 

V tretej fáze si zaobstaráme nahrávky aj s textami. Počúvame nahrávku a očami sledujeme, čo práve daná osoba hovorí. Texty by mali byť spočiatku jednoduché, aby sme si mohli pozrieť význam jednotlivých slovíčok. Nemusíme však rozumieť všetkému. Sme ešte stále v role poslucháčov hudobnej skladby.
 
 

Vo štvrtej fáze robíme to isté čo v tretej, ale začneme texty nahlas opakovať. To jest počúvame, poprípade zároveň sledujeme text a hneď aj opakujeme, čo spíker povedal. Tu je lepšie sústrediť sa na menší počet viet a opakovať ich častejšie. Ak si dáme tú námahu, vypočuť si a zopakovať jednu vetičku tridsaťkrát za sebou, začnú sa diať magické veci. Od učiteľa jazykov, alebo z učebnice pre samoukov sa dozvieme, ktoré zvuky by sme si mali zvlášť všímať, poprípade ako by sme ich mali napodobniť. Napríklad anglické "the" niektoré učebnice odporúčajú vyslovovať takto: Vložíme hrot jazyka medzi zuby a usilujeme sa vysloviť spoluhlásku "z".
 
 

Je dôležité, aby sme mali spätnú väzbu, či reprodukujeme správne počúvaný úryvok. Pomôže nám buď dobrý učiteľ, alebo si môžeme z času na čas nahrať, ako text počúvame a reprodukujeme. Potom pracujeme na výslovnosti slov, ktoré sme ešte dobre nezvládli.
 
 

Každá zo štyroch fáz by mala ideálne predstavovať aspoň desať hodín počúvania, poprípade počúvania a reprodukovania. Ak fázy skrátime, snažíme sa ich aspoň nepreskakovať.
 
 

Existujú nejaké triky, ako si uľahčiť osvojovanie si výslovnosti?
 
 

Emil Krebs, polyglot ovládajúci šesťdesiat jazykov, chodil počas učenia sa okolo stola. Keď zamestnáme pohybové centrum v mozgu, oslabíme tým náš "sluchový filter", ktorý je naladený na rodný jazyk. Podobne pôsobí relaxácia, poprípade môžeme pásky počúvať keď zaspávame, alebo počas ranných driemot. Úplne ideálny čas na takúto prácu je večer, najlepšie pred spaním. Vtedy si zapamätáme mnohonásobne viac.
 
 

To bola teda reč - súbor zvukov. A čo jazyk, súbor symbolov a pravidiel?
 
 

Spočiatku nám pôjde o osvojenie si základnej slovnej zásoby. Presvedčenie, že pri štúdiu slovíčok je najdôležitejší počet slov, je rovnako naivné, ako presvedčenie malého dieťaťa, že je lepšie mať desať malých mincí, než jednu bankovku. Potrebujeme poznať najfrekventovanejšie slová. V tom nám môžu pomôcť aj frekvenčné slovníky. Napríklad kniha "Frekvencia slov v slovenčine" od Jozefa Mistríka.
 
 

Dobré a moderné učebnice jazykov sa našťastie sústreďujú v prvých lekciách na užitočnú a frekventovanú slovnú zásobu. Slová typu "dub", "írsky setter", "okopávať", "rozpačitý" v prvých desiatich lekciách nemajú čo hľadať. Znie to možno nepravdepodobne, ale prvých päťsto najfrekventovanejších slov pokrýva šesťdesiat až sedemdesiat percent bežného textu. Znalosť ďalších päťsto najfrekventovanejších slov nám umožní porozumieť osemdesiatim percentám textu. Keď sa naučíme ešte o tisíc slov naviac, získame už len o šesť až desať percent navyše (spolu 86 až 90 percent).
 
 

Mám si teda obstarať frekvenčný slovník a naučiť sa prvých dvetisíc slov naspamäť?
 
 

Nie, to v žiadnom prípade. Po prvé lepšie je učiť sa kratučké vety než jednotlivé slovíčka. Po druhé treba rozlišovať medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou.
 
 

K prvému bodu: Osvedčilo sa písať si jednotlivé slovíčka, alebo ešte lepšie slovné spojenia, na lístky. Napríklad ak sa cheme naučiť, že "bohatý" sa povie po nemecky "reich" z jednej strany lístka si napíšeme slovenský text, z druhej nemecký. Slovenský text môže tvoriť napríklad autosugestívne spojenie "som bohatý", z druhej strany lístka si napíšeme nemecké "ich bin reich". Lístky majú tú výhodu, že ich môžeme miešať, meniť ich poradie. Neskôr môžeme pracovať už len s tými zvratmi, ktoré ešte dobre neovládame.
 
 

Na aktívne dorozumenie sa väčšinou postačí niekoľko stovák slov. Na úplne základnú komunikáciu v cudzej krajine nám podľa Charlesa Berlitza, spisovateĺa a polyglota, stačí osem slovných spojení. Tu sú:

• prepáčte, prosím Vás, ďakujem, kde je...?, koľko...?, áno, nie, dobre.

Pasívnu slovnú zásobu si najlepšie rozvinieme a udržíme pravidelným čítaním. Tie najfrekventovanejšie slová budeme stretávať pravidelne a v prostredí, do ktorého patria - vo vete. Dnes sú v predaji zjednodušené texty klasických kníh, používajúce iba niekoľko stovák základných slov. Avšak už pri znalosti prvých tisíc najfrekventovanejších slov sa môžeme pustiť aj do nezjednodušených textov.
 
 

Chce to len tri veci. Trochu predbehnúť učivo gramatiky a pasívne si osvojiť tvary minulého a budúceho času desiatich najfrekventovanejších slovies. Neštudujeme zložené časy, ani konjuktív! Vyberieme si knihu, ktorej jazyk nie je prekomplikovaný a ktorej téma nás zaujíma. A po tretie, prečítame si vždy najprv pár strán toho istého textu v slovenčine, aby sme vedeli, o čom sa bude hovoriť. Potom už môžeme čítať. Bez slovníka. Potešíme sa každej vetičke, ktorej porozumieme, na vety, ktorým zatiaľ nerozumieme, sa zdvorilo usmejeme. Keď takto knihu prečítame trikrát, naša slovná zásoba sa utešene rozrastie.
 
 

Ešte tu nepadlo ani slovo o tom, do akej jazykovej školy sa mám prihlásiť, alebo či sa mám dať radšej doučovať, či nebodaj študovať ako samouk...
 
 

Vyberte si takú formu, aká Vám najviac vyhovuje. Činnosti, vymenované vyššie, robíme ešte navyše. Okrem iného tým dávame nášmu podvedomiu jasne najavo, že zodpovednosť za dosiahnutie našich jazykových cieľov preberáme my .
 
 

Späť na hlavnú stránku.

Mimoriadne účinné taktiky štúdia.